U nej existuje len rovina počúvneš-nepočúvneš. Vo vnútri herečky Veroniky Žilkovej to však vyzerá úplne inak. K životu potrebuje harmóniu a dokázala ju presadiť aj medzi šiestimi deťmi a troma mužmi.
Veronika Žilková sa narodila do rodiny hudobného pedagóga a flautistu Václava Žilku, samozrejme, že hneď ako udržala flautu v rukách, hrala na nej. Flautistky mávajú povesť nežných dievčatiek, čo nedokážu, ako sa hovorí, „ani do päť narátať“.
Herečka však taká nebola a ústa jej vekom rastú stále viac a viac.
„Ľudia vravia, že som nepríjemná, to mám po babičke. Aj deti mi vyčítajú, že sa málo smejem. Možno áno, ale potom prídu o tretej ráno a majú pripravené raňajky, obed, čistú bielizeň a k tomu ešte dostanú napríklad peniaze na letenku, aby mohli ísť za svojím snom. Robím pre ľudí veľa, ale mať popri tom všetkom ešte aj dobrú náladu občas nejde,“ vysvetľuje herečka pre portál idnes.cz.
Absolútna tolerancia
Rodinným tmelom sa stal jej manžel, aktuálny minister obrany Českej republiky Martin Stropnický, s ktorým má dcéru Kordulu.
„Nenakupuje a nezháňa psom žrádlo, ale keď sa u nás niečo ľudsky sype, zafunguje skvele. Má s deťmi lepšie vzťahy ako ja. Vie to najmä s tými dospelými. Dokáže ich vypočuť a pochopiť.“
V prípade Žilkovej pritom ide už o tretieho manžela. S prvým manželom Jiřím Hanychom má dcéru Agátu, z druhého manželstva s Markom Navrátilom má dvoch synov Vincenta a Cyrila.
Okrem nich vychovala aj dvoch osvojených súrodencov Jána a Markétu.
Návod, aby medzi sebou všetci vychádzali, je pritom prostý: „Chce to absolútnu toleranciu. Sama som svedkom toho, ako môj prvý manžel ide na prechádzku do lesa s vnúčatkom, vezme so sebou aj Kordulku Stropnickú a vráti sa na obed, kde sedí pri stole s deťmi z môjho druhého manželstva,“ smeje sa herečka.
Direktívna
Ostatný pán na holenie, za ktorého sa rozhodla vydať, je vraj už ten pravý. „Sme si strašne podobní, v dobrom aj v zlom. Je to muž, s ktorým si najviac rozumiem. A je to muž, ktorý mi imponuje, pretože si odo mňa nenechá rozkazovať.“
Vraj má tendencie stavať do laty nielen deti, ale aj jeho, no zatiaľ statočne odporuje. „Som ochotná ustupovať, ale potom vo mne vybuchnú sadze a ja dávam výpovede, odchádzam, opúšťam, rozvádzam sa,“ smeje sa herečka, ktorá aj keď melie z posledného, o pomoc nepožiada: „My sme všetci samostatní a o pomoc nežiadame.“
Na opovrhnutie si zvykla
Veronika Žilková nepatrí k ženám, čo sú ticho, nos sa jej dohora nezdvihol, ani keď sa z manžela stál minister.
„Stále jazdím metrom, zatiaľ čo muža každé ráno odváža služobné auto. Inak sa mi viac príležitostí skôr zavrelo, ako otvorilo. Našťastie som na nepriazeň ľudí zvyknutá. Všeobecné opovrhnutie herečkou, ešte k tomu tou, ktorá má okolo seba umelú realitu vytvorenú bulvárom, je mi dobre známe. V našich končinách je byť hercom skoro Kainovo znamenie. A v tomto smere sa v mojom živote nezmenilo nič,“ nedáva si servítku pred ústa česká herečka.
Autor: Spracovala:mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
