Priznajme si, že tých, ktorí by dokázali „z voleja“ odpovedať na otázku – kedy sa v Košiciach hralo prvé oficiálne medzištátne futbalové stretnutie je skutočne málo.

KOŠICE. Ešte menej ľudí by sa už dnes s hrdosťou hlásilo k tomu, že ten zápas videli na vlastné oči. Bolo to 5. septembra 1959, teda pred 55 rokmi! Toto jubileum si zaslúži zaspomínať na tie časy. Proti sebe v Čermeli nastúpili mužstvá Československa a Sovietskeho zväzu – obe rezervy. V každom prípade hráči na oboch stranách neboli žiadne béčka. Veď mnohí z nich neskôr hrali vo finále svetového šampionátu 1962 v Čile (Kvašňák, Kadraba), A. Urban si priniesol domov striebornú medailu z OH 1964 v Tokiu, Bomba v roku 1964 nastúpil za Výber Európy proti Dánsku... Reprezentačné B-mužstvá mali počas roka svoj oficiálny program, v príprave na niektorý medzištátny zápas bol minimálny rozdiel medzi nimi a „áčkarmi“ a v podstate všetci najlepší futbalisti krajiny hrávali aspoň raz za svoju rezervu... Štadión s kapacitou 30 000 divákov organizátori vypredali bez problémov. Československá reprezentácia pricestovala do dejiska zápasu už týždeň pred 5. októbrom. V rámci prípravy odohrala v Trebišove stretnutie s miestnym Slavojom, nad ktorým vyhrala 7:1.
Športové Košice koncom augusta a začiatkom septembra 1959 prežívali skutočnú eufóriu. Do užívania sa slávnostne odovzdával športový areál TJ Lokomotíva, ktorý sa neskôr stal na tie časy jedným z najmodernejších v Československu, čo sa dnes pri pozornejšom pohľade naň ani nechce veriť. Aj jeho slávnostné uvedenie do prevádzky malo až dve etapy. Tú prvú predstavovalo medzištátne stretnutie železničiarskych výberov Československa a NDR 15. augusta, ktoré skončilo víťazstvom domácich 3:0. Čs. modrú armádu reprezentovala Lokomotíva Košice, vtedy účastník II. ligy. Zostava hostiteľov: Škultéty – Pavlinský (55. Begala), Kamarás, Halás, Cestický, Skubík, Michalko, Ruščák (80. Šidlo), Zabraha, Čiták, Polgár. Čiták bol vtedy aj autorom prvého oficiálneho gólu na novom štadióne. Ďalšie pridali Halás a Ruščák. V hľadisku bolo vyše 12 000 divákov.

Kvašňák to začal...

Čs. mužstvo nastúpilo v zostave: Hlavatý – Bomba, Jarábek, A. Urban – Vengloš, Kvašňák – Brumovský, Vacenovský, Kadraba, Vencz, Hubálek, Hrnčár. Mužstvo ZSSR B zostavili iba z hráčov moskovských tímov Spartaka, Dinama, Torpéda a Lokomotivu, traja boli z Krídiel sovietov Kujbyšev (dnešná Samara). V tomto kolektíve boli aj niektorí futbalisti, ktorí neskôr dostávali nejednu príležitosť aj v prvej „zbornej“, napríklad Chusainov, Mamedov, Saľnikov, Maksimov a brankár Maslačenkov. Československo B vyhralo 3:2 (1:0), góly: Kvašňák, Vacenovský, Hubáček resp. Mamedov, Saľnikov.

Autorom prvého gólu stretnutia bol rodený Košičan Andrej Kvašňák, vtedy ešte hráč Jednoty Košice. Len pre zaujímavosť – v predzápase sa stretli dorastenecké výbery Slovenska a Moravy (4:1 pre slovenské nádeje). Novinári si už v tomto zápase všimli výrazný strelecký talent Jozefa Adamca z Trnavy, autora dvoch gólov...

Najkrajšie časy už minulosťou

V septembri 1959 mal štadión Lokomotívy ešte veľmi ďaleko k tomu, ako vyzeral vo svojich najkrajších časoch, teda niekedy na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Chýbala ešte tribúna s kompletným sociálnym zázemím, umelé osvetlenie, sedadlá. Napriek tomu všetkému išlo o stavbu, na ktorú mohli byť mnohí a právom hrdí. Štadión chodili budovať v rámci svojho voľna železničiari od Čiernej nad Tisou po Štrbu, teda tí, ktorí pôsobili v rámci vtedajšej Košickej dráhy. Možno, že nie všetci do Čermeľa prichádzali s nadšením a dobrovoľne, ale podľa oficiálnych údajov pri výstavbe areálu odpracovali až 400 000 brigádnických hodín. Pomer platenej práce ku brigádnickej bol 1:5 a to už niečo znamenalo. Pritom štadión začali oficiálne stavať v roku 1954, teda tu máme ďalšie výročie.

Areál s atletickou dráhou (tá už dnes neexistuje) sa stal miestom, na ktoré bolo možné pozvať veľmi významných hostí.

Samozrejme, dominoval tu predovšetkým futbal. Do posledného miesta zaplnené hľadisko tu v ročníku 1979-80 sledovalo vzácne vyrovnaný súboj v PVP medzi Lokomotívou a legendárnym AC Miláno. O postupujúcom nakoniec rozhodli až pokutové kopy. O doslova chĺpok boli šťastnejší Taliani...

Veľké chvíle zažil štadión v Čermeli aj v roku 1997, kedy 1. FC Košice postúpil do základného kola Ligy majstrov. I keď nie celkom v domácom prostredí, ale hostil tu vtedy časť výkvetu európskej klubovej elity – Manchester United, Juventus Turín a Feyenoord Rotterdam...

Štadión Lokomotívy má už svoje roky. Zaslúžil by si komplexnú omladzovaciu kúru a nie nenápadné, i keď potrebné kozmetické úpravy. O ďalšom medzištátnom stretnutí tak môže iba snívať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.