bĺčka už pozoruje iba z nebies.
Satinský bol bezodná studnica nápadov. Miloval život aj ľudí a šou dokázal urobiť vždy a všade. V jeho prípade neplatilo, že ako komik bol doma tichý a uzavretý a rodina z neho nedokázala dostať jediné slovo. Ujo Klobása, ako sám seba pomenoval v knihe rozprávok pre deti, bol zabávačom na plný úväzok.
„Mne teda stačil ten priestor absolútne, až natoľko, že mimo javiska by som bol schopný mlčať. Ale Julo bol typ, ktorý potreboval byť stredobodom pozornosti a zabávať ľudí. A kdekoľvek sa ocitol, tak to aj robil. Až tak, že nebol veľmi rád, keď sa tam objavil ešte niekto iný, kto mal tiež tieto chúťky,“ spomína jeho herecký partner Milan Lasica.
Spoločne vymysleli slovný zvrat človák vo svojom kultovom programe Ktosi je za dverami. Mal vyjadrovať niekoho špeciálneho, z koho voňala človečina. Presne takým bol aj Satinský. A takí ľudia sú stále úzky profil.
Pisateľ listov
S Lasicom si boli mimoriadne blízki. Spolu tvorili, tešili sa z radostí aj starostí života. Satinský počas života napísal stovky listov. Adresátmi boli ženy jeho života aj Lasica.
„Zbožňoval to. Hovoril, že má rád prudký osobný styk s priateľmi alebo priateľkami a často citoval anglickú kráľovnú Viktóriu, ktorá povedala, že džentlmen musí napísať denne aspoň dva listy. My sme si pravidelne písali v lete, keď on bol na dovolenke vo svojom dome v Levároch a ja s rodinou na chate na Počúvadle. Občas bol v tom aktívnejší než ja.“
Vždy, keď rodina Satinských prišla prežiť prázdniny do malej západoslovenskej obce, hlava rodiny vyvesila rodinnú vlajku s tučniakom na priečelie domu. Keď odchádzali, vždy ju šiel zvesiť.
Vyznávač mnohých aktivít
Chvíle voľna si užíval s rodinou aj kamarátmi na chalupe, ale aj na dobrodružných expedíciách, ako svoje cesty nazýval. To však nebolo všetko. Voľnočasových vášní mal hneď niekoľko: „Pokiaľ ide o vážnu hudbu, tam bol naozaj vo svojej koži. Miloval ju a vyznal sa v nej. Okrem toho málokto o ňom vie, že kreslil a maľoval. Olejomaľby, to bola taká tajomná záležitosť, že ani ja som nijaký z tých obrazov nevidel. Nikdy mi ich neukázal,“ s úsmevom vysvetľuje Lasica.
Ten ho nedokázal nahovoriť ani na golf: „Samozrejme, skúšal som to, ale golf či tenis, športovanie takéhoto typu u neho neprichádzalo do úvahy. Aj turistika bola pre neho skôr vyznaním než športovaním.“
Bez montérok ako nahý
Vo vibramoch nechodil z úcty k horám, ale pre pohodlie, ktoré mu poskytovali, rovnako ako montérky. Chodil v nich všade a rád. Kostýmový výtvarník Milan Čorba si v súvislosti s jeho netradičným oblečením spomína:
„Nosenie vibramiek si vymyslel sám, dôsledne si to presadzoval. Ozvláštňoval ich farebnými až fosforeskujúcimi šnúrkami. Montérky boli jeho smoking, viac vyprané nosil na doma, do spoločnosti zánovnejšie.“
Ženám nevadil ani v montérkach, užívali by si jeho šarm a zmysel pre humor, aj keby chodil odetý len v plavkách.
„Július delil ženy do niekoľkých kategórií. Prvou boli čučoriedky, čiže mladé dievčatá, druhou boli medúzy, ktoré už tak veľmi neobľuboval, treťou zasa staré praženice a do štvrtej kategórie patrili staré múdre ženy. Nazýval ich neskorými jabĺčkami a veľmi rád sa s nimi zhováral. Spolu s čučoriedkami ich mal najradšej,“ hovorí Viera Satinská.
Smutný
V jeho živote boli dve osudové lásky. Prvá, tanečnica Oľga Lajdová, tragicky zahynula v Karibskom mori. Satinský sa s tým nikdy nezmieril. Život mu však do cesty poslal doktorku Vieru, s ktorou mal neskôr aj dve deti – syna a dcéru. Ďalšiu, nemanželskú, ktorá sa narodila tri mesiace po svadbe, pred druhou manželkou zatajil. O jej existencii sa všetci dozvedeli až po jeho smrti.
„Musím povedať, že Julo býval aj smutný. Stretli ho v živote viaceré tragédie. Možno bol smutnejší, ako by sme tomu chceli veriť. No on tým smútkom nikoho neobťažoval, nosil ho hlboko v sebe a báječne ho zakrýval veselosťou,“ tvrdí Lasica.
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
