Okúňali sa, ale kapitán tímu Michal Krajník naznačil jasne, že on sa vykrúcať nebude a je pripravený čeliť nepríjemným otázkam aj smutnej skutočnosti. Tak aj bolo a naozaj v jeho vyjadreniach nebol ani náznak alibizmu, výhovoriek či čičíkania. Namiesto toho odznela primeraná sebakritika i kritika. Však diváka aj tak neoklameš a darmo si hráč hovorí, čo chce a koľko chce, fanúšik si urobí svoj názor.
PREŠOV. V úvode tento stopér naznačil, že slová, čo padnú v šatni, sa nevynášajú von.
Bezpochyby ale naznačil, že to nebola konverzácia z dievčenskej školy. „Počas dvoch domácich zápasov sme sedemkrát inkasovali a to o niečom svedčí. Futbal je kolektívny šport a kričať sa musí tiež.“
Tatran skúša všetko, ale zatiaľ bez záruky, že to naozaj vyjde. Tréner Stanislav Varga aj jeho náprotivok Karol Praženica naznačili, že hráč musí veriť, že to, čo robí, je správne a nesmie podliehať zúfalstvu, beznádeji. „Treba makať, nič iné nám nezostáva.“
Samozrejme, taký výsledok ako v sobotu vie otriasť sebadôverou a psychikou tímu. Zaujímavé je, že predtým doma proti Michalovciam, aj v Košiciach s béčkom i teraz úvodné minúty neboli pod úroveň, ale potom sa niečo začalo lámať.
„Hnali sme sa za vedúcim gólom, ale naproti tomu sme inkasovali a to s nami zamávalo. Vyzerá to tak, že momentálne pokiaľ súper skóruje, zosypeme sa. Musíme sa naučiť hrať aj za nepriaznivého stavu a skúšať stále svoj štýl.“
Po góle Liptákov to bolo zo strany zeleno–bielych zlé, preto sme adresovali kapitánovi poznámku kouča, že niektorí ako keby sa báli, že voľačo pokazia.
„Je to pravda, ale preto sme na ihrisku my, starší, aby sme to ukočírovali. Hovorím spoluhráčom, že pre futbalistu je dôležitá sobota, nie pondelok či štvrtok. Treba si urobiť radosť a uspokojiť aspoň tých málo divákov, čo chodia na duely. Pokiaľ my nebudeme mať na ihrisku z hry dobrý pocit, radosť, tak nemôžeme očakávať, že sa s tým stotožnia fanúšikovia. Prehrať sa dá vysoko, ale nie takto.“
Má kto hasiť požiar?
Krajník podotkol, že partia nie je spolkom alibistov. „Dnes sme jedenásti vyhoreli a keď vyhráme, budeme zase jedenásti šampióni. Prichodí nám ťahať sa navzájom.“
Chyby sa robia, aj Barcelona ich prezentuje, no pokiaľ niekto vie zahasiť požiar, tak nič sa nedeje. Lenže toto v aktuálnom vydaní Tatrana chýba.
Od stavu 0:1 to išlo s ním dolu kopcom, hoci nič ešte nebolo stratené. Lenže Michalovčania, ktorí to Šarišanom nedávno predviedli, pristúpili k povinnostiam inak.
„Všetko je v hlave. Pokiaľ to nezvládneme tam, tak ani nohy nejdú.“ Súperi postupne zistili, že Tatran nie je žiadnym valibukom, ktorý rozdrví každého. Preto si trúfajú a osmeľujú sa.
Je to iste aj v tom, že osobnosti šíky Prešova opustili a nikto nemohol čakať, že odrazu vyskočia rovnocenní noví hráči.
„Nastala výmena, ale varíme z toho, čo máme. Sú noví hráči a verím, že sa šance chopia, len to chce čas.“
Zaujímavé je, že predtým Tatran uhral s ôsmimi hráčmi v poli remízu v Košiciach. Takže nejaká vnútorná sila v partii zrejme je, len ju aktéri nedokážu vždy vydolovať a správne načasovať.
„Pokiaľ sme oslabení, tak driapeme trávnik, ale akonáhle máme tvoriť v plnom počte, príliš si to pripúšťame,“ naznačil Michal Krajník, ktorý nerobí rozdiely medzi jednotlivými formáciami. Všetky sa musia zlepšiť.
„Týka sa to i zadných radov, v ktorých šéfujem,“ pripomenul jeden z lídrov, ktorý si dal po nešťastnom teči takmer aj vlastenca, ale brankár Barát loptu vyškriabal na žrď. To by už bola priveľká smola nielen preňho, ale i mužstvo.
