Takto by sa dala opísať herečka Hana Gregorová. Už dva roky si však zvyká na nový život. Bez svojho milovaného manžela Radka Brzobohatého.
V stredu oslávila 62 rokov, no práce má oveľa viac ako v minulosti. Nejde jej však o to, aby povinnosťami liečila smútok, aby sa pohrúžená do práce snažila zabudnúť na muža svojho života. „Ja na neho nechcem zabudnúť! Tá práca sa teraz prirodzene nakopila. Ale ja na Radka spomínam každý jeden deň,“ vyhlásila.
Vraví, že nad jej kolískou určite stáli len dobré sudičky. A možno aj ony zariadili, že sen jej mamy sa napokon splnil.
So spisovateľom Jozefom Gregorom Tajovským a jeho ženou Hanou Gregorovou síce nie sú rodina, no meno dostala práve po tejto spisovateľke a obhajkyni ženských práv.
„Mama ma po nej pomenovala v blahej nádeji, že budem slávna,“ hovorieva s úsmevom. Pri výbere vysokej školy sa rozhodovala medzi medicínou a herectvom, nakoniec zvíťazila umelecká sféra a štúdium na VŠMU vraj bola bezstarostná jazda.
Nabúrala konvencie, zaľúbila sa do Araba
Osud mal však pre Hanu pripravených niekoľko nečakaných prekvapení. To prvé prišlo krátko po skončení štúdia. Volal sa Gassan, pochádzal z Jordánska a na Slovensku vyštudoval medicínu. Stretli sa, keď bola Hana blahoželať na promócii kamarátovi a on sa tam tiež „obšmietal“.
„Iskra preskočila hneď, ale dlho trvalo, kým vzbĺkol oheň,“ vysvetľuje herečka, ktorá nikdy nemala o nápadníkov núdzu.
Uhrančivé čokoládovo–hnedé oči, bohaté tmavé vlasy až po pás a klasické ženské krivky sa mužom páčili.
Príťažlivý bol aj jej temperament, sčasti východniarsky, keďže z východného Slovenska pochádzali starí rodičia z otcovej strany.
A Gassan zase nebol klasický Arab, ktorý by ženy utláčal. „Bol normálny. Fajčil, pil, mal milión frajeriek, a preto mi bol sympatický. Vyzeral ako Talian a bol taký pekný, že mi ho všetky kamarátky závideli.“
No konvencie boli vtedy veľmi silné a chodiť s Arabom bolo spoločensky neprijateľné.
Na také dievča sa okolie dívalo zvláštne. Aj keď vtedy tu Arabi boli len na štúdiách, žiadni predavači gyrosu ako teraz. Hana ale poslúchala svoje srdce. Zosobášili sa a keď sa im narodila dcéra Rola, odsťahovali sa do Spojených arabských emirátov. A keď má niekto pred očami scény zo známej knihy Bez dcéry neodídeš, Hana ich šmahom ruky vyvracia.
„Kreténa si môžete zobrať aj tu. Môže byť katolík aj luterán a skončíte presne podľa knihy. Tam som nemusela chodiť zahalená. Sama som si chodila nakupovať, aj autom na pláž,“ opísala.
Osudoví Noční jazdci
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov prišla dovolenkovať na Slovensko a dozvedela sa, že ju zháňali z Koliby. Chceli ju obsadiť do filmu Noční jazdci, ktorý režíroval Martin Holý.
„Nechcelo sa mi. Ale mama – len choď, choď, inak na teba zabudnú. Stále dúfala, že urobím závratnú kariéru. Šla som a tam sa to stalo...
Síce tvrdí, že nikdy nemala rada flirty na filmovačkách, no toto nakrúcanie v Tatrách bolo iné. Tam sa totiž stretla s Radkom Brzobohatým. A inak ako osudom sa to nazvať nedá.
Nová láska bola silná, no obaja mali partnerov, ktorým nechceli ublížiť. Brzobohatý bol ženatý s Jiřinou Bohdalovou, Hane bolo ľúto Gassana a ich osemročného manželstva.
Ten to, samozrejme, niesol ťažko, no napokon sa so situáciou zmieril a mali pekný vzťah. To sa však nedá povedať o Jiřine Bohdalovej, ktorá voči Hane cítila nevraživosť dobrých tridsať rokov.
Vypočítavá mrcha?
Hana a Radek sa zosobášili v roku 1981. Začínajúcu herečku, ktorá si vzala o dvadsať rokov staršieho uznávaného kolegu, samozrejme, obvinili z vypočítavosti. Vraj sa po jeho chrbte vyšplhá a potom ho odkopne.
Všetko však bolo inak. Hana svoju kariéru nechala bokom. „Vedela som, že si beriem človeka, ktorý je v kariére na vrchole. Bez problémov som zostala ženou v domácnosti. Lebo čo je sláva? Keď prídete z divadla domov a tam sú štyri prázdne steny? Úspech vás v noci neobjíme, ani vám nevyzná lásku,“ vysvetlila.
Chlap jej života
Žili si ako v rozprávke. Samozrejme, s občasnými talianskymi epizódami. Haninka a Raduško, tak sa volali. Ona vždy tvrdila, že je chlapom jej života, vyvárala mu obľúbené jedlá, dokonca mu založila jeho vlastné divadlo.
Jemu zase nevadilo, že má temperamentnú ženu, ktorá ho občas komanduje ako generál. Vychovali Haninu dcéru Rolu aj spoločného Ondreja, ktorý je priam Radkovým klonom, navyše obdarovaný hereckým i hudobným talentom.
„Samozrejme, že aj my sme sa hádali, a to pre samé hlúposti. Ale vzťah bez adrenalínu by mi ani nevyhovoval. Radek je chlap so všetkým, džentlmen a pre mňa osudový muž,“ takto sa vyznala Hana.
Svojho Raduška rovnako intenzívne ľúbila do poslednej chvíle, kým 12. septembra 2012 neodišiel do hereckého neba.
Nič horšie sa jej nemôže stať
Hana sa po jeho odchode musela vyrovnať s veľkou stratou. A priznáva, že to nejde len tak ľahko.
„Odkedy zomrel Radek, viem, že nič horšie sa mi už v živote nemôže stať. Nechcem na neho zabudnúť. Pozerám si filmy, v ktorých hral, a teší ma, keď si môžem po týchto dlhých 32 rokoch niečo pekné pripomínať. Napríklad keď som si pozrela film Schôdzka s tieňmi, vybavilo sa mi, že keď ho Radek točil, čakala som Ondreja,“ vysvetlila.
Prirodzené však je, že začína aj nový život. Nedávno si napríklad kúpila vidiecky domček v maďarskej Rajke. Jednak preto, aby mala kde bývať, keďže veľa nakrúca v Bratislave – aktuálne seriál Chlapi neplačú.
Je málo hrdinských mužov
Pri téme na nového partnera však krúti hlavou. Nemá záujem. A zatiaľ sa vraj ani nenašiel odvážlivec, čo by s ňou chcel flirtovať.
„Nevylučujem to, ale… keď mám byť úprimná, neviem si to vôbec predstaviť. My sme boli spolu tridsaťdva rokov a človek by musel vždy porovnávať. Myslím si, že je málo takých hrdinských mužov, ktorí by si trúfali, keďže latka bola nastavená tak vysoko. A vôbec si vo svojom veku neviem predstaviť, že by som to brala zase od začiatku, prvé dotyky a prvé bozky. Najskôr by som asi praskla od smiechu. A asi by mi to pripadalo ako nevera. Viem si predstaviť, že by som s nejakým dobrým kamarátom, najlepšie homosexuálom, ktorý by nemal žiadne nároky v spálni, chodila na výlety a podobne. Nič viac,“ nechala sa počuť.
Dôchodok nepripadá do úvahy
Aj v 62 rokoch si však stále zachováva mladú dušu, to je podľa nej najdôležitejšie. Na dôchodku by sa vraj zbláznila.
„Väčšina mojich kamarátov je mladších. Dokonca priatelia mojich detí sú tiež mojimi kamarátmi, takže sa pohybujem vo veľmi mladom prostredí, chvalabohu, a aj takú spoločnosť vyhľadávam. Nerada sa bavím o chorobách. Dôležité je, aby človek nestratil iskru v očiach. Potom to azda dokopem aj do stovky,“ povedala nedávno v rozhovore.
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
