Absolvovať s niekým prvýkrát stretnutie predstavuje riziko, že z dotyčnej osoby sa môže vykľuť ktokoľvek. Podobné to bolo aj s Mariánom Mitašom (34), hercom, ktorý momentálne očarúva hlavne diváčky ako sexi lekár v seriáli Búrlivé víno. Z Mariána sa mohol vykľuť aj mlčanlivý, zádumčivý a nedôverčivý policajt, akého stvárňoval v Meste tieňov. Pre novinára je to asi tá najhoršia možnosť. Alebo sa mohol podobať aj málo hovoriacemu nemorálnemu suchárovi z oceneného filmu Dom. Nech už Mariána obsadzujú režiséri do akýchkoľvek postáv, pravdou je, že je veľmi, veľmi komunikatívny. O svojom povolaní hovorí s veľkým nadšením. Oveľa viac však doslova žiaril, keď reč prišla na jeho rodinu, teda dcéru či manželku a ľudí, ktorých má rád.


Aké boli vaše prvé stretnutia s herectvom ešte doma pri Považskej Bystrici? Venuje sa niekto z vašej rodiny tomuto umeniu?

„Iba babka pôsobila v ochotníckom divadle. To je asi všetko, čo mala naša rodina spoločné s divadlom. Mama študovala kybernetiku a otec má zase dopravnú vysokú školu, ale čo si spomínam, vždy vymýšľal pre nás, keď sme boli malé deti, vtipné básničky. Mama nám zase veľa spievala. To boli také naše základné dotyky s hereckým umením. Navštevoval som síce základnú umeleckú školu, hral som na akordeóne, ale, bohužiaľ, flákal som to. Vzdal som to po štyroch rokoch. Mám veľmi rád hudbu, takže dnes to veľmi ľutujem. Mám dve sestry, jedna študuje ekonómiu, druhá sestra vyštudovala psychológiu a neskôr scenáristiku. Momentálne je v štábe, ktorý pracuje na seriáli Búrlivé víno. Práve býva chvíľu u nás v Bratislave, takže si už môžeme seriál točiť doma rovno na mobilný telefón."

Ako je to v súčasnosti s vaším pôsobením v seriáloch? V ktorých projektoch vás v lete uvidia diváci a ako sa bude vyvíjať vaša postava lekára v Búrlivom víne?

„Momentálne ma diváci môžu vidieť len v Búrlivom víne. Neviem si ani predstaviť, že by som pôsobil vo viacerých seriáloch. Mám totiž rodinu, dcéra má dva a pol roka, takže sa jej chcem čo najviac venovať. Práve teraz je to najväčšia sranda a nechcem o to prísť. Moja postava v seriáli sa rozrastie, ale viac nemôžem povedať."

No,pôsobíte ako taký sexi lekár. Tak prezraďte aspoň, či budú nejaké pletky so ženami...

„Dúfam, že budú aj pletky so ženami. Keďže som ženatý, môžem si to užívať už len na TV obrazovke..."

Už na začiatku vašej hereckej kariéry ste sa objavili vo veľmi hodnotných snímkach, ako napríklad Dom, Kandidát, Viditeľný svet aj Mesto tieňov. Nemáte obavy, že účinkovanie v seriáloch typu Búrlivé víno či Horúca krv alebo Ordinácia v ružovej záhrade vám túto kariéru naštrbia?

„Herecká práca ma neskutočne baví. Bolo obdobie, kedy som dostával ponuky do filmov. Tie potom ustali, pol roka som čakal, nič sa nedialo. Prišli však ponuky do seriálov, práca mi veľmi chýbala, bral som to ako príležitosť. Samozrejme, uprednostnil by som filmy, je to väčšia výzva. Ale na druhej strane hereckých príležitostí na Slovensku je tak málo. Seriál je však dobrá škola, koordinácia jednotlivých zložiek je náročnejšia ako pri filme. Pri filme denne natočíte dva obrazy, pri seriáli musíte pätnásť. Pre herca je to neskutočne tvrdá robota. Ak má dobré základy zo školy, zvláda prácu s textom a pristúpi k výrobe pokorne a poctivo, práca v seriáli ho vycepuje."

Pri našom spoločnom rozhovore sa javíte ako veľmi komunikatívny človek. V Meste tieňov boli vaše slovné prejavy veľmi strohé. Boli ste skôr taký zádumčivý, nedôverčivý policajt, ktorý viac konal, ako rozprával. Podobne to bolo v filme Dom. Skúpe verbálne prejavy, zato ste mali pomer ako učiteľ so svojou študentkou. V rádiu ste naopak odkázaný na bohatý verbálny prejav. Ako je to v súkromí?

„Som strašne náladový. Väčšinou mám síce dobrú náladu, ale ak ma niečo rozladí, tak veľmi ľahko. A potom som veľmi nervózny a nepríjemný. Momentálne vediem veľmi rád dialógy s dcérou. Je ako živé striebro. Pýta sa na všetko, čo sa deje okolo. Chce pomáhať v kuchyni, variť kávu, mlieť mak. Všetko čo robíme my, chce aj ona. Musíme jej všetko vysvetľovať. S manželkou nás zamestnáva tak, že keď večer zaspí, sme radi, že je trocha u nás ticho. Samozrejme, rozprávam sa aj s manželkou. Ak máme problémy, necháme to všetko dozrieť a potom sa rozprávame a hľadáme riešenie, väčšinou ho nájdeme okamžite. Teraz sa najčastejšie spolu rozprávame o byte, ktorý sme nedávno spolu kúpili. Katarína, moja manželka, všetko organizuje, ukladá a zariaďuje."

Nevadili vám ako zhovorčivému človeku takéto postavy, chudobné na slovný prejav?

„Pre mňa je najväčšia zábava hrať presne také postavy, ako ja nie som. Takže mi to nevadilo. Je mi jedno, čo mi dajú hrať, len nech hrám. A čím horšia postava, tým lepšie. Najťažšie by pre mňa asi bolo hrať sám seba. V Meste tieňov to bol policajt, ktorý prišiel na oddelenie, ktorému šéfoval jeho otec. Dostal sa tam preto, lebo bol najlepší. Zo začiatku naňho ale všetci zazerali, že je protekčný."

Málo rozprávať a viac konať, byť takým tajomným. To nám ženám zaváňa romantizmom.

„Policajta v Meste tieňov som videl romanticky, bol dobrý človek aj dobrý policajt, len mal tú smolu, že išiel v šľapajach svojho otca. V Dome to bol absolútne antiromantický hrdina, ktorý nezvládol tlak svojej rodiny. Musel sa odsťahovať z Anglicka, na Slovensku ho čakali samé problémy. Celkom scestne našiel únik v študentke, s ktorou mal pomer."

Práve vo filme Dom ste sa nevyhli posteľným scénam. Bola to vaša premiéra?

„Ale posteľné scény boli aj v Meste tieňov, len to bolo také light oproti filmu Dom. Samotné natáčanie trvalo desať hodín."

Krčíte nosom, nemáte na túto prácu dobré spomienky?

„Ale nie, to som len napodobňoval producenta, ktorý takto presne krčil nosom. Začínal mať strach, že koľko to asi môže ešte trvať, aby to nebolo príliš drahé. Točilo sa na film a stále sa dáva pozor, koľko sa ho minie pri nakrúcaní. My sme si však nechávali čas, režisérka nám vytvorila veľmi dobré podmienky a vlastne aj producent. Nikto nás netlačil, bola pri tom pohoda."

Herečky svetového mena opisujú, že pri takýchto scénach je minimálny počet ľudí.

„Aj pri nás to tak bolo, kameraman a režisérka."

Sú takéto scény pre herca náročné alebo naopak?

„Je to náročné. Keď to má byť reálne, keď to chce herec dobre zahrať, musí aj niečo cítiť. Musí tam byť kus reálneho, pocit. A ten musí nechať plynúť, ale potom je nutné vrátiť sa späť. A to nie je príjemné, pretože žijete v súkromí s inou ženou. Preto je to náročné. Pretože pred kamerou ste povinný zažívať príjemný pocit s inou ženou."

Aj vďaka úlohám, ktoré dostávate, ste na dobrej ceste stať sa slovenským sexidolom.

„Sláva pre mňa nebola métou, nikdy. Slovo celebrity neznášam, v slovenskom kontexte je to smiešne. Je veľmi jednoduché stať sa celebritou, ale stať sa osobnosťou je životným projektom. Som veľmi rád, keď sa s ľuďmi môžem baviť bez puncu nejakého známeho človeka. Aj herci sú len obyčajní ľudia. Herecký výkon a práca pri tvorbe postavy vychádza práve z tej svojej ľudskej prirodzenosti. Vyrastal som na dedine, myslím si, že mám taký dobrý ľudský základ. Za každú cenu niečo znamenať, byť za každú cenu videný a počutý, sa mi zdá byť smiešne. Mám rád obyčajných ľudí a sám by som aj takým rád ostal."

Kanditát, Dom, Viditeľný svet. To sú filmy, v ktorých ste spolupracovali s českými kolegami. Aké sú v tomto smere vaše skúsenosti?

„Filmový trh u našich susedov funguje lepšie, je bohatší. Naši kolegovia majú prácu nonstop a môžu si trocha viac vyberať. Aj preto sú uvoľnenejší, pretože vedia, že tá robota tam je. Ale čo sa týka kvality, tak rovnako dobre dokážu pracovať aj Česi, aj Slováci."

Vaše úlohy sú späté s povolaniami ako novinár či lekár. V Meste tieňov ste takmer zmlátili novinára. Okrem toho nijako vám nevychádzal partnerský vzťah s novinárkou. V seriáloch ste zase veľmi často lekárom.

„Som tiež tak trocha novinár alebo skôr zabávač v rádiu. S novinármi vychádzam veľmi dobre. S lekármi je to podobné. Môj rešpekt má každý, kto robí svoju prácu poctivo. Nejde o to, akú prácu kto robí, ale ako ju robí."

Keď hovoríte o svojom otcovstve, tak žiarite. Zrejme sa vám narodením dcéry úplne zmenil váš život.

„Z otcovskej úlohy sa veľmi teším. Prvé mesiace boli veľmi ťažké, kým som opustil ten svoj pohodlný život. Čo ja veľmi nerád. To boli medzi mnou a dcérou akoby bitky, kto z koho. Prekrikovali sme sa v noci, kto je tu pán. A to ešte ani nevedela rozprávať. Ale vážne: chvíľu mi trvalo, kým som pochopil, že naša dcéra bude mať dvoch sluhov - mňa aj manželku - a bude mať ideálny život. Dcéra sa má dobre, nič jej nechýba.

Na prstenníku vám svieti obrúčka. Kedy bola svadba?

„Ženil som sa pred rokom, v septembri máme výročie, nesmiem na to zabudnúť."

Umelci však obľubujú slobodu v každom veku, v každom stave.

„Manželstvo je pre mňa formalita. Chceli sme mať svadbu a peknú. Podarilo sa nám to. Bolo to na dedine, z ktorej pochádzam, v kaplnke na lúke. Oveľa dôležitejší moment v mojom živote bol ten, kedy som sa rozhodol, že s terajšou manželkou ostanem navždy. Rodina má veľmi dobrý vplyv na môj život. Upokojil som sa, už ani tie žúry ma nebavia. S vekom sa človek po žúre už musí dávať dokopy aj tri dni. Keď sa žúrovalo od piatka do nedele, do štvrtka sa bolo treba dávať do poriadku. Vo štvrtok sa išlo na pivko a v piatok zase žúrovať, už ma to unavovalo. Potom sme sa stretli s terajšou manželkou a začalo nám byť spolu dobre aj cez víkendy, ktoré sme trávili sami dvaja. Na mňa má rodina ten najlepší vplyv. Mám užasnú ženu, keď vidí, že na mňa dolieha ten kolotoč všedných povinností, zbalí našu dcéru a ide k svojej mame. Povie mi, vyžúruj sa, ale príď po nás, až keď budeš úplne v poriadku."

S veľkým nadšením teda hovoríte o rodine. Vy ste však pracovne veľmi vyťažený človek. Každý deň máte show v Rádiu_FM, ste bábkoherec, účinkujete v divadle, seriáloch či filmoch. Poľavili ste v práci pre rodinu?

„Nepoľavil som v žiadnej pracovnej oblasti, skôr naopak. A hoci to znie ako fráza, chcel by som mať oveľa viac času pre rodinu. Pred narodením dcéry mi stačilo pracovať niekoľko hodín týždenne. Keď prišlo bábätko, uvedomil si, že treba pre rodinu príjem. Síce som sa snažil, ale prišlo to aj samo. V rádiu nastala zmena, s kolegyňou máme show každý deň medzi 14. - 18. hod. Potom je tu aj nakrúcanie. Mesiac a pol som nemal voľný víkend. Teraz ideme na tri týždne na dovolenku, vypadnú príjmy, musel som to riešiť. Som v bode, ktorý by som už nechcel prekročiť, chcem si ustrážiť čas hlavne pre rodinu. Rodina je pre každého, kto rieši kariéru, dôležitá, pretože ho smeruje k ľudskosti. Každý máme dve tváre, tú svoju, ľudskú a tú pracovnú. My herci to máme v našom povolaní psychicky náročné, pretože stále musíme byť niekým iným. Preto je megadôležité mať rodinu, aby nám to ešte aj v osemdesiatke ostalo v hlave v poriadku."

V médiách sa objavovali informácie o dnes už vašom bývalom vzťahu s hereckou kolegyňou Zuzanou Kanócz. O manželke ste zatiaľ toho veľa novinárom neprezradili.

„Terajšia manželka pochádza od Považskej Bystrice ako ja. Stretli sme sa v pionierskom tábore ako 15-roční. Po skončení štúdií odišla do Anglicka, potom žila v Prahe. Sedem rokov každé leto trávila v Amerike, nasledovali tri roky v Barcelone. Čiže nebolo príležitosti vidieť sa. Stretli sme sa, keď sme boli obaja bez partnerov, vznikla láska. Následne sa z Barcelony vrátila domov."

Vyzerá to teda, že kvôli vám.

„Manželka študovala vysokú hotelovú školu. V Barcelone sa mala dobre, pracovala na takom teplom doživotnom miestečku. Ale možno to aj ona tak cítila, že sa chce vrátiť domov."

Keď sa teda bavíme o vašej manželke, vo všeobecnosti aké ženy sa vám páčia?

„Moja manželka je síce nízka brunetka, ale mal som fyzicky aj iné typy žien. Pre mňa bolo vždy najdôležitejší taký zábavný faktor. Musíme sa smiať na rovnakých veciach. Smiech je jediná vec, ktorú budete mať vždy zadarmo. Nech už v živote čokoľvek dopadne akokoľvek. Preto ma nepriťahujú nudné ženy, s ktorými sa nedá rozprávať a smiať."

Autor: esa

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.