S úsmevom, dobre naladený, pozitívna energia z neho srší priehrštiami. Jeho relácia "S Italem v kuchyni" si získala aj slovenských divákov. Emanuele Ridi (40) majstrovské umenie prezentoval počas košického Gurmán festu. Na ochutnávku jeho špecialít čakali ľudia v radoch.

Je problém uchytiť sa v dnešných časoch v gastronómii?

- Gastronómia sa rozvíja, jej úroveň stúpa, takže reštaurácie sa zlepšujú. Skôr je problém v tom, že s kvalitou vzrastá aj konkurencia, ale zatiaľ je to módne a ľudia chcú skúšať a ochutnávať rôzne nové veci.

Vy ste svoju reštauráciu v Prahe otvárali v roku 1999 a raz ste sa vyjadrili, že začiatky boli ťažké. Tak v čom to bolo náročné?

- Ťažké boli, pretože som nemal reštauráciu v centre, ale bola trochu skrytá v Dejviciach. Trvalo rok a pol, kým sa rozbehla a dovtedy to bolo kruté. Bohužiaľ, to sa nestalo len mne, ale aj mnohým iným, že sme sa na začiatku museli trochu trápiť. Začal som na určitej úrovni a nesmel som z nej zísť dole. Dôležité je vždy sa len zlepšovať a neurobiť chybu, čo niektoré reštaurácie urobili. Povedali si: 'Ľudí už máme, tak teraz skúsime lacnejšie suroviny.' A tak sa potom aj končí.

Čo je dôležitejšie? Kvalitné suroviny alebo kvalitný kuchár?

- Myslím, že úroveň je rovnaká. Aj keď, ak nad tým trochu popremýšľam, tak suroviny sú predsa o niečo dôležitejšie, pretože kuchár môže byť aj mág, ale ak tá surovina nie je dobrá, tak sa s tým nedá nič urobiť.

A čo vy? Aká surovina je tá najcennejšia, bez ktorej by ste nevarili?

- Olivový olej. To je jediná surovina, bez ktorej asi nedokážem uvariť nič.

V šou S Italem v kuchyni na televízii Prima reprezentujete vašu domácu taliansku kuchyňu. Aká iná kuchyňa vám okrem tejto učarovala?

- Veľmi ma oslovila ázijská kuchyňa. Je zaujímavá, používajú sa v nej úplne iné bylinky, na aké sme zvyknutí v Európe, viac pálivejšie, omnoho voňavejšie. Ale pravdou je, že na túto kuchyňu nie sme veľmi zvyknutí a nie je to určite kuchyňa na každý deň. Ale raz týždenne prečo nie?

V Čechách žijete niekoľko rokov, aj Slovensko ste už navštívili, čo pre vás znamená česká a slovenská kuchyňa?

- Česká a slovenská kuchyňa pre mňa nie je kuchyňou na leto, ale na zimu. Je ťažká. Aj keď bryndzové halušky mám rád, ale ani tie nie sú ľahké. Všimol som si, že aj tieto kuchyne sa trochu zmenili, sú modernejšie. Už sa nerobia také tučné jedlá ako predtým, viac sa používajú šaláty, čo doteraz nebolo a čo mne osobne v lete veľmi chýbalo.

Pani manželka je rodená Češka, kto u vás doma varí české jedlá a kto talianske?

- Nikto nevarí. Nikto nevarí (smiech). Poznáte to, ak máte doma kuchára, tak nikto nevarí. Väčšinou sa najeme v reštaurácii. Ak sme doma, tak manželka navarí, ale skôr talianske jedlá.

Takže vepřo, knedlo, zelo nepripadá do úvahy?


- Tak toto mi ešte nikdy neuvarila, pripravila mi to svokra a chutilo.

Potom ste asi týždeň nejedli, keďže vepřo, knedlo, zelo je ťažkým jedlom...

- Samozrejme, potom týždeň nič. Len vzduch.

Na vašej rodnej Elbe mali malú reštauráciu vaši prarodičia a tam ste sa vraj aj zaúčali do gastronomických tajov. Tak ako to je? Dedí sa varenie z generácie na generáciu alebo čím si vysvetľujete vašu lásku k vareniu?

- Predtým to tak bývalo, ale dnes neviem. Stretol som u vás v Košiciach skvelých ľudí, ktorí predtým robili úplne inú prácu a potom sa zamilovali do vín a jedál a pustili sa do varenia. Dôležité je variť s radosťou a nie s myšlienkou, že na tom budeme zarábať.

A čo im bude chutiť...

- Presne to. Ak varíme s radosťou a zo srdca, tak to aj tak bude chutiť. Ak to tak nerobíme, nemá to význam.

Keď ste už pred chvíľou spomenuli to víno, tak čo by ste si vybrali radšej, pohár talianskeho vína alebo krígeľ českého piva?

- Určite talianske víno. Pivo len občas. Ja som vinár.

A čo váš syn? Chytá sa varenia alebo nie?

- Zatiaľ vyzerá, že nie. Občas niečo odkuká. No uvidíme, možno sa niečo zmení.

Trendy v reštauráciách sa zmenili. Dávajú sa skôr menšie dávky, viacero chodov. Je to pokrok v gastronómii?

- Ľudia boli skôr zvyknutí dať si jedno hlavné jedlo a jednu prílohu. Ale potom nemôžete ochutnať viac vecí. Preto sa trendy menia. Na obed a večeru, aby boli na výber dva druhy jedál, aby sa nejedlo len to vepřo, knedlo, zelo a koniec. Potom už viac do seba nedostaneme.

Majú šancu aj absolútne kuchárske antitalenty, že sa dokážu v kuchyni uchytiť alebo sú navždy stratení?

- Aj vďaka môjmu programu si dovolím povedať, že viac mužov začalo variť. Prišli fanúšičky a povedali mi, že vďaka mne ich manžel konečne doma niečo navarí. Ak sa chce, dá sa s tým niečo urobiť. A ani antitalent nie je stratený. Skôr je problém v tom, ak sa mu veľmi nechce, nemá chuť niečo uvariť.

Čo milujete na talianskej kuchyni najviac?

- Jednoduchosť, pri množstve jedál rýchlosť prípravy, aj keď je pravda, že niektoré trvajú naozaj dlho. Dobrú chuť a ľahkosť.

Ak sa mi pred dverami objaví nečakaná návšteva, ako môžem zachrániť situáciu a niečo rýchle uvariť?

- Vždy závisí od toho, čo máte v chladničke. Ale ak prídu o polnoci a máte párty, v Taliansku sme vždy robili špagety aglio olio e peperoncino (špagety s cesnakom a feferónkami). Uvarené sú za 10 minút a chutia každému.

Recept

Rizoto so slávkami a špargľou

Potrebujeme: ryžu carnaroli, niekoľko kusov zelenej špargle, vrecko slávok, 1 cibuľu, biele víno, mlieko, vývar kurací alebo hovädzí, hrsť petržlenovej vňate, extra panenský olej, maslo, soľ.


Postup: Špargľu olúpeme, odrežeme špičky a odložíme ich, zvyšné časti uvaríme v mlieku. Slávky s ulitami vložíme do hrnca, dusíme a postupne podlejeme bielym vínom (asi 2 dl).

Ryžu v ďalšom hrnci podlievame vývarom po malých častiach, kým nezmäkne. Pridáme špičky špargle a slávky zbavené ulít. Špargľu uvarenú v mlieku rozmixujeme a zmiešame s rizotom. Rizoto podávame s kvapkou olivového oleja a posypané petržlenom.

red

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.