divadlu.
Herecký chlebíček je náročný na čas. Zatiaľ čo hudobníci mávajú voľnú väčšinu týždňa a pracujú prevažne cez víkendy, herci cez týždeň skúšajú a po večeroch hrávajú predstavenia. Našťastie si teraz užívajú aspoň divadelné prázdniny, no od septembra aj Milan Ondrík nabehne na starý známy režim. „Nedávno prišiel Adam v piatok zo škôlky a kričal, že je víkend. Predstavoval som si ako mám večer predstavenie, na druhý deň ráno idem na skúšku, v čase keď sa on so Zuzkou budí a robia si chlieb vo vajci, po skúške neprídem, len zavolám a spýtam sa, čo robili, večer mám predstavenie, po ňom prídem domov, keď už obaja spia. Tak aký víkend? Vtedy som zatúžil mať pred sebou predstavu voľného víkendu,“ vysvetľuje herec SND. Na druhej strane sa aj on niekedy zamyslí, že život plný pravidiel s pevnou pracovnou dobou by mu možno nepriniesol spokojnosť.
Emócie ním lomcujú
Čoskoro ubehne rok, odkedy do rodiny Milana Ondríka pribudla k synovi Adamovi aj dcéra Alžbetka. „Rodina a to, že som otec, ma posunulo a obohatilo. Je to najmä vďaka tomu, že zažívam pocity, aké som dovtedy nepoznal. Ale či som skrotol? Možno niekedy po tom túžim, ale zatiaľ mi to nejde. V tom najlepšom zmysle slova mi to nedovoľuje môj charakter, ja som skrátka taký búrlivý,“ charakterizuje samého seba. Krotenie emócií je jeho slabá stránka. „Som dosť emotívny človek a aj keď mám častokrát pocit, že emócie už dokážem ovládať, alebo sa to aspoň učím, samého ma prekvapuje, že ešte nie som asi dobrý herec, keď mnou tak lomcujú.“
Tlačený do svadby
Milan Ondrík je skutočne taký. Keď sa treba smiať, rehoce sa od ucha k uchu, keď treba plakať, roní krokodílie slzy. Možno si poviete, že si život s takým živáňom nedokážete predstaviť. Našťastie jeho partnerka Zuzka Moravcová je tiež herečka. Spoznali sa na doskách nitrianskeho divadla. „Od Zuzky cítim nesmiernu podporu. Je pravda, že ona trochu ustúpila do úzadia a urobila to kvôli mne. Nikdy to nahlas nepovedala, ale cítim, že to tak je. Myslím, že keby som mal za partnerku nejakú inú herečku, bol by to asi problém a prišli by hádky, kto práve pôjde skúšať.“ V Zuzke našiel životnú oporu, no paradoxne dodnes nebola svadba. „Nepovažujem sobáš za niečo podstatné a mal by som, lebo tak sa to má, najmä keď človek pochádza z katolíckej rodiny a vie, že by sa všetkým uľavilo,“ zveril sa pre magazín Miau.
Rodina je základ
Ondrík z jojkárskeho Paneláku pochádza z veľkej rodiny, má ešte šesť súrodencov a každý sa vybral vlastným smerom. Od murára cez kňaza až po lekárku. Aj keď každý z nich už žije vlastný život v inom kúte Slovenska a Rakúska, každé leto robia spoločné stretnutie. Toto leto to bude už deviaty ročník. „Termín máme zaznačený v diároch s ročným predstihom. Vždy v niektorý augustový týždeň sme spolu u rodičov na Orave a sedíme, rozprávame sa, veľa sa zabávame, plačeme, súťažíme a ja sa na toto stretnutie teším viac ako na letnú dovolenku. Mať veľkú rodinu je úžasná vec, vieme sa porozprávať o všetkom, vieme si pomôcť, keď je niekomu ťažko. Lebo darmo máte kopu dobrých kamarátov, rodina je tá, ktorá pri vás stojí najbližšie.“
Autor: Spracovala: Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
