gično s úsmevnosťou,“ povedal raz o ňom Martin Huba.
„Nerád otravujem ľudí. Som skôr samotár. Keď potrebujem spoločnosť, tak ju vyhľadám a vtedy sa jej aj naplno venujem. Na zájazdoch však často vyrazím presne opačným smerom ako celý autobus. Tridsať rokov som žil hektickým životom a unavuje ma rozprávanie do vetra. Čo budem kolegov otravovať súkromím, majú svoje vlastné problémy,“ vysvetľoval svoju uzavretosť herec, ktorý prepožičal hlas aj Vilkovi z Včielky Maje.
Vyznačoval sa obrovskou dávkou skromnosti. Napriek úspechom a veľkému talentu sa nikdy nevyvyšoval.
„Na svete žije toľko krásnych, dobrých a milučkých ľudí, toľko jemnosti vám vedia ponúknuť! Netreba si urobiť stred sveta zo seba samého. Nie som viac ako iní, som len súčasť jednej dážďovky, ako všetci.“
Stál za hriech
Ženy v ňom veľmi rýchle objavili muža, ktorý stojí za hriech. Správal sa k nim totiž ukážkovo.
Svadobnú premiéru mal tesne po dvadsiatke, keď sa oženil s novinárkou Ľubou. Školská láska im vydržala 25 rokov. Keď sa odsťahoval z domu, aby sa postaral o chorú mamu, skončila. Spriaznenú dušu našiel v Jane, s ktorou sa tajne zosobášil na veľvyslanectve v Prahe. Dvoch synov mal len z prvého manželstva, hoci túžil aj po dcérke. Ako päťdesiatnik si však už na dieťa netrúfol.
„Milujem život, veľmi mám rád deti, zrejme aj preto som bol kedysi zvolený za kráľa detí. Keby pri mne doma behala malá suknička, zbláznil by som sa od šťastia. Nedá mi, aby som nechytil dieťa za ručičku, či nepoštípal do riťky. Možno, keby som žil v Amerike, už sedím. Na ulici deti oslovujem, kývam im. Našťastie sa nikdy nerozplačú. Dokonca som si niekedy požičiaval deti kolegov. Obľúbená bola napríklad Kristínka Farkašová,“ konštatoval.
Žalostne krátka láska
Druhá láska však mala prísne vymedzený čas. Trvala len päť rokov, keď herec zomrel na rakovinu lymfatických uzlín. Užíval si ju však na sto percent.
„Teším sa, že sa môžem o niekoho starať, pripraviť mu zázemie, zbytočne sa nestresovať. Mám v živote motiváciu. Rád jej kupujem kvety, šaty, chodíme spolu do kina, na výstavy. Užívame si jeden druhého.“
Spolu založili aj tradíciu Letných shakespearovských slávností, ktorým Marián šéfoval. Po jeho smrti sa organizácie manželka nevzdala a pripravuje ich dodnes.
Z jeho komediálnych úloh je tou najvýraznejšou rola anglického lorda Nortona. Jeho dialógy so sluhom Jamesom v podaní Stana Dančiaka patria k nezabudnuteľným. Dančiak bol zo smrti dobrého kamaráta veľmi zronený a spomína naňho s láskou a úctou.
„Rád som s Marošom spolupracoval, pretože bol invenčný, doslova chrlil nápady, a to som mal vždy rád. Vždy ma podržal. A tuším, že ma drží a riadi aj teraz z hereckého nebíčka.“
Hral takmer do konca
Tam totiž odišiel vo veku 56 rokov. Príznaky choroby prišli nečakane v roku 2005 počas dovolenky na Malorke.
„Sedel som na terase, mimovoľne som sa chytil tváre, krku a v oblasti mandlí som zacítil niečo tvrdšie. Myslel som si, že mi napuchla mandľa, nevenoval som tomu pozornosť. Opuch zmizol a ja som to vyhodil z hlavy. O mesiac sa objavil na druhej strane, začalo mi to celé napúchať. Už som vedel, o čo ide. Nepotreboval som na to lekára. Nastal strach a návštevu ambulancie som oddialil,“ priznal v poslednom rozhovore, ktorý poskytol časopisu Život.
Ešte dva mesiace pred smrťou hral v predstavení Macocha. Bravúrne v nej stvárnil postavu Lucifera, a to aj napriek tomu, že choroba mu ubrala zo síl a poznačila ho aj navonok. Vypadali mu vlasy, opuchla pravá časť tváre, mal zmenený hlas... V poslednej časti hry mu prišlo zle pred zrakmi divákov. Náhle odišiel za oponu, stratil rovnováhu, spadol z pódia a utrpel úraz hlavy. Koniec už potom prišiel veľmi skoro.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
