Niekoľkonásobná Zlatá Slávica považuje výrobu náramkov za relax popri koncertovaní a skladaní nových piesní.
„Keďže som večne tvorivý človek, tak mi napadlo vytvoriť sériu vlastnoručne vyrobených kožených náramkov s názvami mojich pesničiek. Chcela som fanúšikov potešiť niečím jedinečným, čo ich bude spájať so mnou aj s ich obľúbenými skladbami, ktoré pre nich niečo znamenajú. Takto si chvíle, ktoré sa im spájajú s mojimi piesňami, môžu pripomínať a zároveň ich nosiť ako svoje životné krédo, napríklad Nech sa deje, čo sa má, Dnes sa mi nechce nič, alebo Čo má prísť, príde. Ja sama nosím odjakživa rôzne náramky, takže mám k tomuto doplnku blízky vzťah, “ vysvetľuje Zuzana Smatanová.
Kreatívna slečna
O speváčke je známe, že vie výborne kresliť, no svoju kreativitu už dokázala aj v niekoľkých klipoch. K pesničke Muži aj ženy vznikol klip najmä vďaka množstvám farebného papieru a lepidla.
„Povedala som si, že ak to bude v mojich silách a ak budem mať nápad a dostatočnú techniku, budem si klipy točiť a vyrábať sama, vo svojom domácom štúdiu. Po prvýkrát som okúsila, aké to je pustiť sa do toho na vlastnú päsť.“
Vtedy tri dni spolu s mamou vystrihovala písmenká, tabuľky, nápisy a rôzne postavičky, ktoré sa neskôr hýbali v klipe. Spolupráca sa osvedčila a do nového kreatívneho projektu zapojila mamu opäť.
Náramky ako bokovka
Tentoraz siahla po kožených náramkoch. Vytvára ich podľa vlastného vkusu, ktorý si za roky nosenia rôznych ozdôbok patrične vycibrila.
„Pracujem na nich sama, ale ak potrebujem niečo priviazať, pritiahnuť, pomôže mi s tým moja mama. Musím sa priznať, že je to veľmi pracná robota, ale zároveň je to pre mňa relax a tvorivá zábava. No nie som žiadna továreň na náramky, pretože väčšinu času koncertujem a venujem sa hudbe.“
Je to však príjemná forma oddychu. Zuzana si okrem tvorivých činností veľmi rada vybehne so psom do lesa alebo si užíva kávu na balkóne či u mamy na dvore.
Letné rána
Zuzana si nemá kedy ani poriadne užiť leto. Koncerty sú často do neskorej noci, domov prichádza nadránom a zobúdza sa okolo obeda.
„Nie som ranostaj, iba keď musím, ale už veľakrát som si povedala, že sa naučím vstávať skôr, lebo byť na nohách od skorého rána má veľa do seba. Dá sa vidieť východ slnka, človek má oveľa dlhší deň, viac vecí postíha a večer ide do postele ideálne unavený. Lenže, keď sa často vrátim z koncertu o druhej v noci, reálne si ľahnem o pol tretej, ráno ma z postele nedostane ani záprah koní, nieto ešte túžba vidieť východ slnka,“ smeje sa speváčka.
O to viac vie oceniť prázdninujúcim tak dôverne známe lenivé letné dni, keď jediné, čo musí, je lenivo sa váľať v posteli.
Autor: mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
