Tomáš Holý milotou odzbrojil všetkých bez rozdielu, no slávnym sa pritom stal náhodou. Vďaka pozdravnému gestu, ktoré urobil pri odchode z konkurzu.
Ako pred časom informoval časopis Život, nikdy nemal nejaké prehnané herecké ambície. Jeho strýko bol rekvizitárom na Barrandove a „dohodil“ mu malú úlohu prváčika v dnes už kultovej komédii „Marečku, podejte mi pero“.
Gesto za všetky drobné
Režisérka Marie Poledňáková vraj často mala pocit, že oveľa radšej než pred kamerou bol na ihrisku s rovesníkmi. Postavu malého Vaška v kultových snímkach „Jak vytrhnout velrybě stoličku“ a „Jak dostat tatínka do polepšovny“ takmer nezískal. Na konkurz prišlo až 140 detí a režisérku najskôr nezaujal, pôsobil vraj ako tučná tetuška.
„Bol najmenší, nič nehovoril, len pozoroval väčších chlapcov. Neskôr pri odchode urobil zvláštne gesto na pozdrav. V tú chvíľu bol neprekonateľný,“ zaspomínala si Poledňáková pre MF Dnes.
Milované brbty
Pred kamerou nič nehral, bol sám sebou. Milovali ho najmä pre jeho brbty.
„Priamo sme na to čakali. Mal napríklad povedať, že je niekto ženatý, namiesto toho povedal vydatý a potom to opravil na ženatá,“ spomína Poledňáková.
Očaril aj divákov za hranicami. Na filmovom festivale v Monte Carle tvrdili, že je najväčšou detskou filmovou hviezdou od čias Shirley Templovej.
V aute len s Františkom Němcom
Zo všetkých dospelých si najviac obľúbil svojho „filmového otca“ Františka Němca. Keď ho produkcia neposadila do toho istého auta, plakal. Veľkého kolegu tak obdivoval, že mal problém zahrať scény, kde bol na neho nahnevaný.
„Bol mimoriadne bystrý a vnímavý. Snažili sme sa udržiavať jeho pozornosť, ale prinúťte osemročné dieťa, aby bolo tri hodiny veselé! Bol natoľko inteligentný, že naše fígle čoskoro prehliadol,“ spomínal Němec.
Rýchlo vytriezvel
Napriek úspechu a pozornosti ho paradoxne hviezdny svet neočaril. Ako desaťročný prehlasoval, že chce byť sexuológom. Neskôr, keď s herectvom definitívne skončil, povedal:
„Herectvo je stereotypné a namáhavé. Keď som začínal ako sedemročný, filmovanie sa mi veľmi páčilo. Bavilo ma to a chcel som hrať. Bola pri tom kopa zábavy, spoznal som veľa zaujímavých ľudí, liezli sme po skalách a vyvádzali hlúposti. Mohol som sa uliať zo školy, ale na druhej strane som nemal žiadne prázdniny. Ostatní chlapci išli do kina, ja som drel na skúškach. Málo som sa hrával s deťmi, žil som stále v dospeláckom prostredí. Tak som si povedal, že už nechcem hrať. Nemrzí ma to.“
A tak sa napokon vrhol na štúdium práva. V deň osemnástky pre Zemědělské noviny uviedol:
„Všetci hovorili, že pôjdem na DAMU a ja som im oponoval. Chcem si stáť za slovom. Na právo som šiel aj z iného dôvodu. Pokojne by sa mohlo stať, že by som bol neúspešný herec, a to musí byť na zbláznenie.“
Láska k Lucke Bílej
V jednej z krčmičiek sa zoznámil s Hanou Zaňákovou, dnes známou ako Lucie Bílá a bola to láska ako z veľkých kníh. Speváčka na to spomína s veľkou nehou:
„Asi by sme spolu nezostali, boli sme každý iný. Kamaráti mu hovorievali Božský a on naozaj taký bol! Spúšťal nám z okna vedro s pivom, hrávali sme karty... Mal rovnaký dobrácky výraz v tvári ako ten neodolateľný šibal z filmu.“
Jeho život ukončila pred 24 rokmi autonehoda, keď sa po párty vracal domov z chalupy a nie celkom triezvy šoféroval. V roku 1990 plnom zmien správa o jeho smrti takmer zanikla.
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
