Hoci okolo seba v ostatnom období vytvára pomyselný plot a necíti potrebu medializácie, verejnosť ju vďaka nesmiernemu hereckému talentu neprestáva milovať. Napriek tomu, že sa s ňou osud rozhodne dvakrát nemaznal, ju ľudia vnímajú ako večne optimisticky naladenú a dobrosrdečnú herečku. V týchto dňoch oslávila Eva Krížiková 80 rokov.
Uznávaná herecká legenda je už mnoho rokov vďaka svojej dobrosrdečnej povahe na najvyšších stupienkoch diváckej priazne. Pod jej úspechy sa takmer vôbec nepodpísali škandály či intrigy, len talent a poctivá herecká hrdlačina. Na svet sa pozerá triezvo a s nadhľadom, no zároveň nezabúda za to, čo dosiahla, ďakovať šťastene a náhodám.
Optimizmus je danosť
„Myslím si, že je to v prvom rade danosť. Človek je jednoducho taký alebo onaký. Ja som taká. Aj v ťažkých životných situáciách sa dokážem rýchlo spamätať, hľadám riešenia... Vždy mám pocit, že zo všetkého sa nejakým spôsobom dá dostať. Optimizmus je danosť. Záležitosť, ktorú si človek ťažko vydrie,“ vysvetlila nám pred časom sympatická dáma, ktorá svojimi trápeniami okolie nezvykne zaťažovať a pokiaľ sa dá, snaží sa pomôcť si sama.
Život s manželom nebol ľahký
Najväčšou ranou pre ňu bola pred šiestimi rokmi smrť manžela Františka Zvaríka, o ktorého sa v jeho posledných rokoch obetavo starala. Kvôli nemu odmietala množstvo hereckých príležitostí a čo najviac času trávila doma.
Mal totiž množstvo zdravotných problémov, ktoré spôsobili okrem iného problémy s rečou, pamäťou i orientáciou.
Život s týmto mužom však rozhodne nebol jednoduchý. Najmä kvôli jeho povestnému šarmu, vďaka ktorému poľahky očaril nejednu dámu a ešte ľahšie ju potom opustil. Príkladom je jeho vzťah s manželkou herca Františka Dibarboru, ktorý ho v ich domácnosti prichýlil, keď nemal kde bývať.
Mladá zaľúbená žena sa napokon s manželom rozviedla, no nový vzťah s Františkom Zvaríkom nepatril k šťastným a po dvoch rokoch spáchala samovraždu.
Krásnoočko zelené
Po čase sa na hroznú udalosť zabudlo a Eva Krížiková si svojho Františka vzala v roku 1961. V tom čase bola vychýrenou krásavicou, prezývali ju aj Krásnoočko zelené. Ako nám prezradila, nebola to jeho výnimočná muzikálnosť, ktorá ju na ňom fascinovala.
„To sa človek v prvom rade musí zaľúbiť.“
O lásku na prvý pohľad medzi nimi však určite nešlo. „No, tak skôr na štvrtý. (Smiech.) Zaujal ma jednoducho on. Celý ako osobnosť.“
Pani plukovníková
Mať doma partnera od fachu vníma dnes herečka s odstupom času nielen ako plus, ale zároveň i ako veľké mínus.
„Občas sme nemali zhodu v názoroch. Potom som sa raz rozhodla, že sa doma dvere zavrú a o práci sa hovoriť nebude. Myslím si, že u dvoch ľudí, ktorí majú rovnaké povolanie, je to správne riešenie. Pretože to nerobí dobre, keď si človek s pracovnými problémami znepríjemní a 'zanešvári' rodinu. Ono v niektorých rodinách to možno funguje, u nás však nie. My sme sa, samozrejme, zhovárali aj o našej práci, ale nebolo to dominantné. Na to som vždy dávala veľký pozor.“
Sám herec si ich manželstvo zvykol pochvaľovať:
„Ja som bol tichší, ona vždy o čosi viac rozprávala. Doma bola vždy pani plukovníková, ale veľmi dobrá pani plukovníková,“ povedal v jednom z rozhovorov.
Zatiaľčo mal František Zvarík z prvého manželstva syna Janka, Eva Krížiková mu porodila dcéru Barboru. A hoci bolo počas 47 rokov ich spolužitia klebiet o jeho neverách neúrekom, manželstvo vydržalo a podľa blízkych si nažívali veľmi harmonicky.
Práca je celý jej život
Posledné roky s chorým manželom herečku nesmierne vyčerpali. Jedinou náplasťou na jej smútok je práca, ktorá, ako vraví, ju doslova drží nad vodou. A v jej prípade to tak bolo odjakživa.
Do Slovenského národného divadla nastúpila ako 20-ročná, o čom sa môže iným len snívať.
„Práve o tom to je, že v živote treba aj trochu šťastia. A ja som to šťastie mala. Prvú štáciu som mala v martinskom divadle a približne po pol roku som prešla do SND. Šťastie som mala hlavne v tých možnostiach... Pretože už na škole som točila filmy a ako čerstvo skončená som už vo veľkom fungovala.“
Láska k divadlu je u nej taká silná, že ju nikdy ani nenapadlo opustiť ho.
„Naozaj mi nikdy nenapadlo nechať to. Ani vo sne. Neviem... Jednoducho táto práca je celý môj život. A stresy k tomu patria. Niekedy sa človek nebaví, občas sa aj rozčúli, ale musí ísť ďalej.“
Každý má úlety
Medzi najväčšie úlety herečky patrí relaxovanie jedovatými poznámkami, no pomáha jej vraj aj komunikácia s kvetmi.
„Najlepšie sa odreagujem, keď niekomu dobre vynadám (smiech). Vtedy sa uvoľním, všetok jed zo mňa vyjde a som zase chvíľu spokojná,“ vraví veselo.
Vyvŕši sa vraj vždy na tom, koho má po ruke.
Ako mladá zjedla všetku múdrosť sveta
Drzosť jej nebola údajne cudzia ani za mladých liet.
„Nebola som rebelka, ale občas zo mňa tá drzosť vyliezla. Tiež sme si mysleli, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a že teda máme vždy pravdu a neadekvátne sme si ju bránili. Ale to je otázka veku, človek potom už časom zmúdrie.“
Na kvietky nekričí, len sa im milo prihovára
Okrem nadávania každému, kto sa na svoje nešťastie mihne v nesprávny čas v jej okolí, dokáže relaxovať aj pri práci v záhradke. Tvrdí však, že je to nielen jej veľké hobby, ale i povinnosť.
„V záhrade však robím rada, mám silný vzťah k zemi. Bolo to tak odjakživa. Pokúšala som sa pestovať všetko možné, ale väčšinou to skončilo zle. Cez dovolenku som raz odišla preč na tri týždne a všetko mi vyschlo. Pochopila som teda, že 'tudy cesta nevede'. Zeleného kvetenstva mám však plnú izbu. K rastlinkám mám vrúcny vzťah, aj sa s nimi rozprávam.“
Milé slovká im teda adresuje pravidelne, no o nejakom kriku na tieto bezbranné tvory nemôže byť ani reči.
„Len sa im prihováram. Vravím im, že sú krásne a ony ma potom počúvajú a naozaj rastú do krásy,“ dodáva E. Krížiková.
Seriály nepozerá
Medzi najznámejšie úlohy, ktoré na doskách SND doposiaľ stvárnila, patria napríklad predstavenia Tolstého Anna Kareninová, Kocúr na kolieskových korčuliach, Matka Guráž a jej deti či Popol a vášeň. Účinkovala aj na javisku Malej scény SND, hosťovala v Štúdiu S v divadle Aréna. Z času na čas ju môžete počuť v rozhlasových hrách.
Za svoj jedinečný talent už herečka získala množstvo ocenení. Napríklad Žena roka, Krištáľové krídlo, uvedenie do Siene slávy.... Ostáva však pri zemi.
„Dá sa žiť aj bez toho. Mnohí bez toho žijú a je to v poriadku. Ja som mala to šťastie, že sa mi tých ocenení ušlo strašne veľa. Samozrejme, že si ich vážim, ale nejako na tom nestaviam a nikdy som nestavala. Je to príjemný moment v živote, ale to ešte nič neznamená. Lebo ďalej sa vám môže absolútne nedariť.“
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
