Napriek tomu ju málokedy vidíte bez žiarivého úsmevu a optimizmu v očiach. Kylie Minogue má dva roky pred päťdesiatkou a ako zrelá žena si dokáže vyhodnotiť, čo v súkromnom živote môže dosiahnuť a naopak, čo je už pre ňu nereálne.
Pred rokmi ste prežili naozaj ťažké obdobie, keď ste museli bojovať s rakovinou. Ako si spomínate na chvíľu, keď ste to zistili?
- Prvý doktor, ktorého som navštívila, sa mýlil v mojej diagnóze. Oznámil mi, že som úplne zdravá. O niekoľko týždňov som si nahmatala hrčku. To, že niekto nosí biely plášť a používa medicínske náradie, nemusí znamenať, že má pravdu. Nechcem strašiť ľudí, ale toto je fakt. Nasledujte svoju intuíciu a ak máte pochybnosti, vráťte sa.
Čo vám podľa vás pomohlo bojovať s ochorením?
- Niekto mi v tom čase povedal: "Musíš byť trochu sebecká!". Nie je pre mňa prirodzené správať sa sebecky, no nastane čas, keď musíte nechať iných ľudí, aby sa o vás starali. A... to je to, čo som urobila. Vedela som, že som silná, no ak bojujete s niečím, čo v sebe skrýva mnoho neznámeho, prináša to so sebou zmes emócií a spomienok.
Ako ste sa cítili v kritickej chvíli, keď vás prevážali na operačnú sálu?
- Pri prevoze na operačnú sálu som si uvedomila, že je to, akoby som išla na javisko. Medicína je taká odlišná od toho, čo robím, no zároveň je v niektorých veciach taká podobná. Všetky tie plášte, masky, postupnosť krokov, adrenalín, pocitovo je to podobné. Keď som ležala pod svetlami, pomyslela som si "Ach! Tu je moja žiara reflektorov!" Neprejde deň, aby som na to nemusela myslieť. Stačí sa pozrieť do zrkadla - mám jazvy na duši aj na tele. Sú dni, keď cítim neuveriteľnú zlosť, inokedy si zase vravím, že som v tejto smole mala veľké šťastie.
Ešte počas liečby ste mnohých prekvapili tým, že ste sa rozhodli pokračovať v speve a kariére...
- Jednoducho som chcela nahrávať. Teraz viem, že album by bol úplne iný, ak by som nemusela bojovať s takýmto ochorením. Teraz viem lepšie než predtým, že život nie je rovná cesta a prináša neočakávané obraty. Môže to byť zápas, ale je to moja cesta, viac oceňujem to, že som tu a že mám prácu, ktorá ma baví - a že mám toľko podpory.
Máte za sebou viacero rozchodov a dokonca aj vzťah so spevákom kapely INXS Michaelom Hutchensom, ktorého našli mŕtveho v hotelovej izbe. Ktorá z týchto chvíľ bola pre vás najbolestnejšia?
- Nikdy som nestretla nikoho takého ako bol Michael. Boli sme spolu dva roky. Bola to obrovská láska a naozaj mi to zlomilo srdce. Zažila som s ním po prvý raz veľa vecí. Michael mal obrovskú charizmu, vďaka ktorej sa na neho nedá len tak zabudnúť. Neviem, ako to mali iné ženy v jeho živote, ale moja láska k nemu zostáva zachovaná.
S posledným partnerom, španielskym modelom Andrésom Velencosom, ste sa po piatich rokoch rozišli vlani. Ako ste sa cez to prekusli?
- Rozchod s Andresom bol priateľský, ale ťažký. Bolo by pekné nájsť osobu, s ktorou ste spriaznené duše navždy.
Vyskúšali by ste napríklad zoznamku?
- Internetové zoznamovanie sa je všeobecne úžasné, ale nie je to nič pre mňa. Ja nemôžem klamať o svojom veku a ani tam dať desať rokov starú fotku.
Premýšľate ešte nad tým, že sa vám podarí založiť si niekedy rodinu?
- Tej nádeje som sa ešte nevzdala. Stále dúfam, že budem mať rodinu. Ale ako staršia žena som realistka. Musíte o tom premýšľať, nemôžete povedať, že ju budete mať, alebo nebudete, pretože vo finále na vás nezáleží. Ak nebudem mať deti, tak investujem tú lásku do svojich synovcov. Pravda je, že život ide iným smerom. Časť môjho tohtoročného začiatku je prijatie faktu, že asi vlastné dieťa mať nebudem. Zvážila by som ale adopciu.
Spomínate svoj vek, že ste zrelá žena, čo znamená, že si zrejme reálne uvedomujete plynutie času...
- Keď máte 40, veci majú tendenciu klesať. Nemyslím si, že môžem očakávať zlepšenie. Vidím sama seba v zrkadle každý deň a nie je to to isté, čo vidia všetci ostatní. Je to oveľa menej nablýskaná verzia.
V minulosti ste sa netajili tým, že ste si pomáhali zlepšovákmi ako je botox. Teraz sa naopak prezentujete, že by ste sa už na to nedali. Prečo tá zmena?
- Po boji s rakovinou som s podobnými procedúrami nadobro skončila. Prečo by som sa nechala pichať botoxovými injekciami? Veď je to jed. Vyskúšala som to, vyskúšala som všetky. Dnes uprednostňujem prirodzený vzhľad.
Prirodzený vzhľad sa v šoubiznise, kde ste neustále pod dohľadom foťákov a kamier, veľmi nenosí. Viete sa nad to povzniesť?
- Verte alebo nie, stále som v rozpakoch, keď sa mám fotiť. Hovorím si: Prečo sa na mňa všetci pozerajú? Ale oni sa na mňa musia pozerať. To je dôvod, prečo sú tu, je to moja práca. Ani raz by som sa pritom nepozrela na monitor, pretože by som videla všetko, čo neznášam a bola by som postupne stále viac neistá a nenávidela by som sa.
Čo vám teda spestruje fotenie?
- Ak už musím fotiť, tak mám radšej nejaké zaujímavé miesta s množstvom rekvizít. Rada sa hrám. Neznášam len tak stáť a naozaj nemám rada, keď som pred bielou stenou a snažím sa robiť modelkovské pózy. Nie som modelka. Radšej mám rekvizity a veci, s ktorými sa dá niečo robiť.
Autor: Spracovala: kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
