Páni na nej môžu oči nechať a ona priznáva, že jej to lichotí.
Najmä pánska časť populácie ju mohla obdivovať v snímkach ako Nestyda či Muži v naději. Aktuálne účinkuje vo filme Zejtra napořád o túžbe človeka zmeniť svoj život. Ona v tom svojom urobila radikálny rez len nedávno.
„Moja prvá väčšia zmena nastala, keď som sa rozlúčila s manželom. Potom som začala viac počúvať samu seba. Bola to zmena vo mne, vo vnútri. Nebola to radosť, ale dobrá zmena pre nás pre oboch,“ prezradila v rozhovore pre portál idnes.cz. So svojou láskou boli spolu sedem rokov, no aj tu sa číslo sedem ukázalo ako nie práve najšťastnejšie.
Doma je ryšavá Vica v Budapešti. Narodila sa však na Slovensku, vo Fiľakove.
„Je to blízko hraníc a žije tam až osemdesiat percent Maďarov. Otec je polovičný Maďar, mamka Maďarka, babička Slovenka, ale naučila sa maďarsky kvôli deduškovi Maďarovi. Takže môj materský jazyk je maďarčina, moja národnosť je maďarská. Len sme žili na Slovensku a na VŠMU som sa učila po slovensky. Pre mňa je maďarčina prirodzená, slovenčina ťažšia.“
Nadáva len v maďarčine
Energická herečka tiež priznáva, že v slovenčine vôbec nevie nadávať. „Hovorí sa predsa, že aj Slováci nadávajú maďarsky.“
Až na to, že nemá rada halászlé, je pravou Maďarkou. Nedá napríklad dopustiť na ich kuchyňu. „Každý Maďar má už ako dieťa v ruke pálivú papriku. To je základ. Babička aj mamička varia úžasne, takže u mňa je dobré jedlo základom dobrého života.“
Ak má porovnať možnosti, ktoré jej poskytuje práca v Čechách a na Slovensku s Maďarskom, jednoznačne víťazí to prvé.
„Len si uvedomte, že v Maďarsku sa hovorí o dobrej návštevnosti, keď na film príde sedemdesiattisíc divákov. Tu príde dvestopäťdesiat a hovorí sa nič moc. Napríklad Česká televízia robí množstvo úžasných projektov. Niečo takéto si televízia v Maďarsku vôbec nemôže dovoliť.“
Viac možností
Zatiaľ čo ju našinec vníma pomaly ako sexsymbol, u južných susedov to tak podľa nej nie je ani zďaleka.
„V podstate žiadna z mojich tamojších úloh sa do tejto škatuľky nehodí. Na to, že je pre film dobré vyzliecť ma, prišli až Česi. V Maďarsku dostávam iné roly. Vlastne sa to ani nedá porovnávať, pretože tam sa netočia rozprávky, rodinné ani vojnové filmy. Len sociálne drámy a komédie. Nič medzi tým.“
Považuje sa za šaška
Skutočnosť, že si ju u nás kvôli úlohám zvodkýň zaškatuľkujeme, ju netrápi.
„Toho sa nebojím. Je na mne, aby som takéto názory dokázala rozbúrať. Keď prijmem prácu, poddám sa tomu, čo si rola vyžaduje. Myslím, že sa mi to darí, mám už pestrú paletu. A ktorej herečke by nelichotilo, keď o nej niekto povie, že má v sebe... Ako to nazvať? Sexepíl? To je predsa dobré, nemyslíte?“
Nezaraďuje sa k herečkám, ktoré túžia hrať len v drámach a filmoch s hlbokým odkazom. „Sama sa považujem za šaška. Chcem robiť ľuďom radosť. Sama viem, že potrebujem do svojho života dostať aj ľahšie veci, tak sa nebudem tváriť, že som veľmi hlboká umelkyňa.“
Zo svojich doterajších filmov má najradšej rozprávku Dažďová víla a vojnový film Sedem dní hriechu. Hoci má potenciál zažiariť aj ďalej za hranicami, mantinely jej stavia angličtina.
„Mám zlú vlastnosť, že nerada hovorím jazykom, ktorý perfektne neovládam. S takýmto prístupom sa to samozrejme nenaučím nikdy, pretože základom je hovoriť a hovoriť. Už som to však čiastočne odbúrala a snažím sa. Teraz mám navyše trénera jogy Mexičana, takže sa s ním rozprávam anglicky. Ideálne spojenie tréningu kondičného i jazykového.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
