Z Popradu hutori Drahoslav Mika
Telefonuje Julka večar do karčmi. Pita čašňičku:
- Povice mojomu staromu, že sce mi prave povedzeľi, že už davno odešol domu!
Deži pridze perši dzeň z roboti a sčežuje še Araňi:
- Predstav sebe, ňeška me mušeľi robic tak, jakebi me buľi štvero. Išče ščesce, že nas bulo ošem!
- Hej, chlopi, bača Duri - to vam bul chlop. Ňičoho še ňebal a dokonca u zoologickej zahradze vošol do kľitki z ľevami.
- A ňeplacil pokutu, ket stadzi višol?
- A chto hutori, že stadzi višol?
- Šmerdziš, Kalman. Takoj še osprchuj!
- Ospr- co?
Na vojňe.
- Pan seržant, a krev šmerdzi?
- Ňešmerdzi. Čom?
- Chvalabohu! Už mi sebe dumal, že mi raňeni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.