Bol čudákom v najlepšom zmysle slova. Miloval internet a počítače, ktoré boli v tých časoch iba v plienkach, hovoril o sebe, že je domased, ale zvedavý. Ženy si dokázal omotať okolo prsta za pár minút a nepotreboval na to ani tehličky na bruchu.
Šarmantný bohém, so všetkým, čo k tomu patrí. Taký bol Jaro Filip. Pred pár dňami by oslávil 65 rokov. Určite by túto životnú udalosť komentoval humorom sebe vlastným. Možno by vznikol výberový album s jeho textami, prípadne kniha, ktorá by z pultov mizla ako teplé rožky. Bohužiaľ, jeden infarkt v horúci júlový deň to všetko navždy ukončil.
O minútu dvanásť
„Veľmi mi chýba a zlostím sa, že ma tu nechal. Nie som veriaci, ale keď otec zomrel, tak som sa s tým nevedel zmieriť a vytvoril som preňho jeden svet. Svet, kde je aj s Julom Satinským, aj so Stanom Radičom. Je to svet, v ktorom ráno vstaneš, krásna baba ti prinesie cigaretku, kávičku, sadneš si, rozprávaš sa,“ fantazíruje Jarov syn.
Mali kamarátsky vzťah. Filip nebol príliš na výchovu a ani ju nemal kedy reálne praktizovať. Všetko robil na poslednú chvíľu, ak mal byť scenár ráno v televízii pracovať na ňom začal večer predtým.
„Vždy písal a skladal na poslednú chvíľu, možno aj preto boli tie veci také geniálne. Bol typický nočný vták,“ spomína jeho syn.
Ideálna dovolenka? Zájazd po kaviarňach
Filip miloval svoj pracovný kútik, kde mal pohodlné kreslo, počítač, litre kávy, cigarety a perfektný výhľad z okna.
„Je to tak trocha moja životná filozofia - nikam nechodiť a všetko si radšej pozrieť cez okno. Symbolizuje to celý môj životný postoj domaseda, ale na druhej strane zvedavého. Len ako to spojiť všetko dohromady? Tak som zistil, že najlepšie je sedieť a cez okno pozorovať svet. Na dovolenky nechodím a mojím snom je - keď už tematický zájazd, tak po európskych a svetových kaviarňach, kde by som sedel a cez okno pozoroval život. To sa mi veľmi páči, mám to v krvi,“ nechal sa pred rokmi počuť Filip. Dar pozorovať a videné pretaviť do textov mu mnohí závideli, zlé jazyky dokonca vraveli, že si vypomáha zakázanými látkami.
Závislý na svetských radostiach
,,Rád o alkohole spievam, ale takto vám poviem - som síce veľmi tuhý fajčiar, všeličo ešte iné zo svetských radostí rád prevádzam, ale v alkohole som veľmi sviatočný. Nič mi to nehovorí a okrem spoločenskej povinnosti si ani netúžim štrngnúť.“
Rovnaký názor mal aj na drogy, jedinou jeho „drogou“ sa stali už spomínané svetské radosti.
„Jaro Filip bol vtipný, zábavný a ženy ho milovali. Bol moja prvá veľká láska. Nemusel vynaložiť veľké úsilie na to, aby ma získal,“ spomína si na svoje mladé roky herečka Anka Šišková, s ktorou mal Filip nemanželskú dcéru Dorotku.
„Nakoniec som sa rozhodla, že si to dieťa nechám a vtedy sa na mňa úplne vykašľal. Tehotná som chodila na skúšky do divadla, ale bolo to blbé, lebo tam bol tatínek toho môjho dieťaťa, ktorý ma neznášal, nechcel ma vidieť, lebo som bola taká jeho výčitka,“ spomína herečka na ťažké časy.
Nakoniec si Filip cestu k Dorotke našiel. Osud im nadelil rok intenzívneho stretávania, potom prišiel infarkt.
Desať nálad v jednom tele
Málokto o Filipovi vie, že mal neurotickú povahu. Aj jeho syn spomína, že si to neraz všetci doma zlízli. Na druhej strane bol aj nesmierne citlivý a vtipný. Jednoducho pestrý človek s bohatým vnútorným životom.
„Možno som na vkus niektorých ľudí až príliš pestrý. Prijímam všelijaké vnemy a dokážem sa pre ne zapáliť natoľko, že sa mi chvíľu páči latino a potom si pustím ZZ Top. Filip má takéto stavy. Desať nálad a všetky sú moje, len akurát je každá iná. Moje vnútro je tiež podobné, život a práca ma často ťahajú viacerými smermi. Vždy som to ja, ale vždy sa teším, že sa stretnem s niečím novým.“
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
