Milá, pohodová, smeje sa od srdca a na otázky odpovedá úprimne, na nič sa nehrá. Je veľmi sympatické, ako prijíma to, čo jej život prináša do cesty. Nerobí scény a neohovára kolegov, ktorí sú momentálne seriálovými hviezdami, len preto, že jej sa momentálne žiadna pekná rola neušla. Realizuje sa v divadle a jej postavu anjela v muzikáli o Jánošíkovi stojí za to vidieť, úsmev divákom neschádza z tváre.
Keďže na obrazovke je vás v poslednom čase málo, vašich fanúšikov na východe Slovenska potešilo, že ste k nám prišli s muzikálom Na skle maľované, kde vás mohli vidieť „v akcii" ako anjela. Je to rozkošná úloha a vidieť, že si ju užívate.
- Užívam a veľmi... Alternujem ju so Zuzkou Tlučkovou a tento náš anjelik je úplne iný, ako bol kedysi anjelik pani Milky Vášáryovej. Keďže sme komičky, veľmi dobre sme sa zhostili vtipných dialógov a naozaj si to veľmi užívame.
Hovorí sa, že každý z nás máme v sebe anjela, ale aj čerta. Čo prevláda vo vás?
- Ja si myslím, že som anjel. Ale niekedy som aj trošku čertisko. No všetko v rámci normy.
Kedy a na čom sa viete poriadne rozčertiť?
- Na ľudskej hlúposti, to sú veci, ktoré ma fakt vedia neuveriteľne vytočiť, roztočiť a natočiť. To je jediné, čo človek nemôže nejako ovplyvniť, vtedy je úplne bezmocný a len sa rozčúli.
A ako to vyzerá, keď je vo vás tých všetkých sto čertov?
- Mne sa to stáva, keď som za volantom. Vtedy sa vôbec nerozpakujem, ukazujem škaredé gestá, trúbim, vtedy je ten čertisko naozaj vo mne.
Veríte vôbec na anjelov? Myslíte si, že máte svojho dobrého anjela, ktorý je vždy po vašom boku, a zasiahne, keď je to najviac potrebné?
- Určite ho mám, pretože v mojom živote bolo pár situácií, keď asi naozaj stál pri mne, lebo inak by to nedopadlo tak, ako to dopadlo. Napríklad, aj keď sme šli do Košíc na predstavenie, boli sme asi 10 centimetrov od havárie. A musel byť pri nás nejaký strážny anjel, lebo sme začali brzdiť presne v takom okamihu, aby sme včas zastavili a nič zlé sa nestalo. Takže je to tak, že som šla hrať anjela a ten môj bol so mnou.
A čo anjel v ľudskej podobe? Máte vo svojom živote aj takého?
- Je to jednoznačne Zuzka Tlučková. Ona sa dokonca tými anjelmi aj zaoberá oveľa viac, je prosto taký anjeličkárik a aj doma to má celé 'vyanjelované'. Je to moja spriaznená duša. Ale musím sa priznať, že aj ja mám doma asi 25 anjelov a anjelikov rôznych veľkostí a štýlov, čo som dostala ako darčeky.
Muzikál a divadlo je síce fajn, ale regionálne obmedzené hlavne na Bratislavu. Fanúšikom z iných kútov Slovenska, východ nevynímajúc, chýba, že vás nevidia na obrazovke...
- Áno, aj mne je to veľmi ľúto, že to takto dopadlo. Ale za to my, herci, nemôžeme. No dúfam, že sa vrátim, už čoskoro. Už je to na spadnutie. Mala by som sa vrátiť v jednom sitkome, zatiaľ o tom nechcem viac hovoriť, aby som to nezakríkla. A škoda, že Košice sú trochu ďaleko od Bratislavy a že s divadlami sem chodievame málo. Ja síce hrám v štyroch divadlách, ale ani jedno sem nechodieva. To je mi ľúto, lebo ja mám napríklad Košice strašne rada.
V čom je podľa vás príčina tejto televíznej pauzy? Neuškodila vám náhodou tá Marta Sladká, ktorá bola úžasná, ale aj veľmi výrazná?
- Nemyslím si, že to bolo len v tom. Keď sa skončila výroba sitkomov, začali sa točiť normálne veci a keďže som bola zafixovaná ako Sladká, možno tvorcovia zaváhali, či ma majú obsadiť do vážnejšej úlohy. Takže možno tam vznikla tá pauza. Ale potom už začal taký kolotoč, že herci, ktorí začali robiť v jednom seriáli, potom prešli do ďalšieho a vznikla skupinka na Markíze a ďalšia skupinka hercov na Jojke, a tak to šlo. Ale zase je dobré, že si ľudia odo mňa oddýchli a ja to vôbec neberiem ako nejaké moje mínus. Už toho bolo naozaj veľmi veľa, veď tých Susedov ešte aj opakovali, takže ľudia toho museli byť presýtení.
Výbornú rolu ste si zahrali v českom megaúspešnom seriáli Vyprávěj. Tam ste sa prehrali až do úlohy prababičky. Ako ste sa cítili?
- Strašne som sa na tom smiala, ako ma tam hrozne vypchávali a robili zo mňa takú tetku. Fakt som tam bola taká tetucha, ale ten seriál som mala aj ja naozaj veľmi rada. Doslova s chuťou som si zgustla túto mamičku z nejakej Hornej-Dolnej, malej slovenskej dediny, ktorá vypravila do sveta tri krásne dcériská.
Tá práca v českých seriáloch je vraj o niečom inom ako na Slovensku.
- Je. Jednoznačne je. Už od samého začiatku, ako prídete do Prahy, tak sa správajú akosi inak. A čo je hlavné, aj keď je robota od rána do večera a ste celých 12 hodín na pľaci, nemáte v tom nasekaných, čo ja viem, aspoň 27 obrazov. Na tej kvalite si tam dajú záležať. U nás sa robí ako manufaktúra a musí to byť vidno aj na tej kvalite, keď máte roztočených 10 dielov naraz a len vás prezliekajú. Ale to je dnes taký trend. Žijeme strašne rýchlo.
Vašej temperamentnej a energickej povahe však asi vyhovuje práve muzikál, kde nielen hráte, ale aj spievate a tancujete, nie? Pracujete kvôli tomu na svojej kondičke?
- Hej, presne, to spojenie je fajn. Ale nebudem sa vychvaľovať, aká som ja vytrénovaná. Nie. Som lenivá. Prepáčte, priznávam sa... A akonáhle máme dve predstavenia za sebou, tak cítim, že už som unavená. Ale so svojou kondičkou, ktorú mám, na to stačím, to zas taký výkon nie je.
Takže vy nie ste tá zodpovedná žena, čo ráno vstane, ide si zabehať, potom do práce a poobede ešte skočí čo fitka...
- Nie, toto naozaj nie! Ale keďže často hrávam v divadlách, tak si myslím, že keď skáčete na javisku tri hodiny, to je dosť pohybu.
Dávate si teda pozor na to, čo jete, že máte postavičku ako dievčatko?
- Áno. Toto priznávam, na stravu si dávam hrozný pozor. Keby sa všetci tak stravovali ako ja, tak neumrieme a dožijeme sa aspoň sto rokov.
Takže na slaninku, rezeň či iné podobné fajnotky sa nedáte nahovoriť?
- Nie, toto pre mňa za normálnych okolností neexistuje. Ale stáva sa, že niekedy na chalupe zhreším a okoštujem aj slaninu či klobásku a pohárik slivovice k tomu musí byť. Ale v inom prostredí mi to inak chutí. Ja aj pri svojich cestách, hoci len po Slovensku, chcem jesť veci charakteristické pre ten kraj. Takže keď sme prišli na východ, dala som si pirohy a vôbec som sa neokúňala.
Spomenuli ste chalupu, to je váš raj. Takže leto bude chalupárske, alebo sa chystáte dovolenkovať niekde ďaleko? So Zuzkou Tlučkovou ste veľké cestovateľky...
- To áno, ale my sme si to nastavili tak, že do teplých krajín chodíme v zime. V lete ísť z tepla do tepla sa mi zdá už teraz bezpredmetné.
Na prelome rokov ste si zašli do Thajska a Malajzie a vraj sa vám tam veľmi páčilo.
- Keď sme odchádzali zo Singapuru, duša nám pišťala, ako sme tam chceli zostať. Fascinovalo ma tam naozaj všetko. Klimatizované ulice Singapuru, také čisté chodníky, že ich môžete aj olízať, obrovskí zlatí Budhovia, chrámy v okolí Bangkoku, súostrovie Phi Phi s plážou, kde sa nakrúcal film s DiCapriom... Ale keďže ľúbime Slovensko, naše divadlo a ľudí okolo seba, vrátili sme sa... V lete zvyčajne chodievam na jachtu s inou partiou, keďže Zuzke je na lodi zle. A chalupa to, samozrejme, istí.
Nebojíte sa pustiť do dobrodružstva na lodi na otvorenom mori?
- Nie... Vlani sme boli v Chorvátsku a tento rok ideme do Grécka, pretože pán kapitán povedal, že tam je väčší vietor a tam to bude ešte lepšie!
A vy na tej lodi aj pomôžete? Viete, čo a ako treba robiť, alebo si len užívate plavbu a opaľujete sa?
- Zatiaľ som len chladničku vypínala a zapínala a tendre som vyhadzovala. Takže to je zatiaľ moja jediná práca na jachte.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
