voje, ktoré boli neraz plné adrenalínu.
Odovzdávanie vysvedčení ešte prežíval Paľo pokojne, lebo škola mu vraj nikdy nerobila veľké problémy.
„Nechcem sa chváliť, ale patril som k tým lepším študentom. Mňa škola bavila a rád som do nej chodil. Ani som sa doma nemusel nejako špeciálne učiť, skôr som dával pozor počas hodín a uložilo sa mi to do hlavy. Jediný stres som mal vtedy, keď mi hrozila sólová dvojka, zvyčajne buď z matematiky, alebo slovenského jazyka,“ priznal sa moderátor jojkárskeho Dobrého rána.
„Diktátový zázrak“
Dnes ho síce spisovná slovenčina v podstate živí, no na základke mu neraz poriadne strpčovala život. „Mával som problém s diktátmi, ale ako som doštudoval strednú školu a šiel som na vysokú, všetko sa zázračne zmenilo a začal som písať správne i/y,“ opisuje s úsmevom doteraz nevysvetlenú záhadu. Na jednu konkrétnu päťku z diktátu si pamätá dodnes. „Bolo to na základnej škole a ja som si dovolil ten diktát napísať tlačenými písmenami,“ priznáva 37-ročný rodák z Brezna a netají sa tým, že učiteľskú autoritu nie vždy uznával tak, ako by sa na slušného žiaka patrilo: „Občas som býval dosť drzý a za svoje správanie sa k učiteľom som niekedy dostával aj poznámky.“
Prázdninový poštár
Dvojmesačné prázdniny si Pali vedel užiť naozaj naplno. „Nepotreboval som chodiť k moru, bol som rád, keď sme niekam s celou rodinou šli na výlet a stretli sa napríklad s bratrancami a sesternicami. A samozrejme, že aj týždeň u starých rodičov, to bola už taká klasika, ktorú som mal rád. Vtedy som si aj privyrábal. Moja teta bola totiž poštárka a rád som s ňou chodieval celou dedinou a roznášal poštu, za čo mi dala niekoľko korún,“ „odtajnil“ svoj prvý „džob“ a honorár.
Prvá pusa
Popri tom stihol, samozrejme, zbierať aj prázdninové zážitky, na ktoré dodnes s úsmevom spomína. A v niektorých prípadoch môže byť rád, že jeho anjel strážny bol v pohotovosti a vďaka tomu vôbec môže spomínať. „Pamätám si na moju prvú pusu od Mariannky z Lučenca, ako som sa naučil plávať na kúpalisku Margita Ilona, na hlúposti, ktoré sme stvárali so sesternicami Jankou a Helou, keď sme púšťali napílené metrové kmene stromu dole svahom a dodnes radšej ani nechcem vedieť, aké to malo následky, keďže dole boli ľudia, ktorí piknikovali. Pamätám si aj na niekoľkometrový pád zo skál na Chopku, aj na to, ako som nabúral wartburg do stromu na parkovisku v Slovenskom raji a aj na stretnutie s medveďom pri zbieraní čučoriedok na Čertovici... Jednoducho, nikdy som sa cez prázdniny nenudil,“ dodáva so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
