Vzhľadom na výživné nároky ich organizmu a známy relatívne nízky obsah živín v zelených krmivách, výlučné skrmovanie zelenej hmoty nie je dostatočné. Nepostačuje ani na záchovnú kŕmnu dávku, nehovoriac už o tom, keď je zviera v určitom produkčnom, fyziologickom štádiu. Či už je to obdobie intenzívneho rastu, dospievania, alebo dojčenie mláďat. V týchto prípadoch musíme do kŕmnej dávky bezpodmienečne zaradiť krmivá s vyšším obsahom živín, ako je napríklad zelená kukurica alebo obilniny.
Zelené krmivo nutriám predkladáme v dostatočnom množstve tak, aby zvieratá boli mechanicky nasýtené.
Pokiaľ neodhadneme množstvo a zvieratá prekrmujeme, prebytočné množstvo ostáva zvyčajne ušliapané, pozaťahované do ležoviska, alebo je zatiahnuté do vodného bazéna, kde začína hniť. Naopak nedostatok krmiva je príčinou nespokojnosti medzi zvieratami, čo sa môže prejaviť až nástupom kanibalizmu.
Zásada
Pri kŕmení uplatňujeme zásadu, že najprv podávame jadrové krmivo a až po jeho zožratí predložíme nutriám zelený krm. Ak kŕmime dvakrát denne, ráno podávame z celkového objemu asi 30 % a navečer skŕmime zvyšných 70 %. Zelenú hmotu skrmujeme najčastejšie v čerstvom stave. Ak ju máme nakosenú do zásoby, treba ju uložiť na zatienenom mieste v tenkej vrstve. Pokiaľ bola uložená na kope, zvyčajne sa zaparení a v zažívacom trakte zvierat vyvoláva tráviace poruchy.
Podávanie
Zelené krmivo sa najčastejšie podáva v celosti, tak ako bolo nakosené. Zvieratá si z neho berú byle, ktoré si pridržiavajú prednými končatinami. Je pravda, že z podanej otiepky si vyberajú jednotlivé rastliny na základe zrakového vnemu, ale aj podľa chuti. Najmenej vábivé stonky ostávajú nepovšimnuté a znehodnotia sa. Preto niektorí chovatelia z úsporných dôvodov zelenú hmotu skrmujú porezanú, čím sa znateľne znižuje jej spotreba.
Pozor na jedovaté rastliny
Pokiaľ pri neporezanom krmive obyčajne zvieratá automaticky vylúčia rastliny, ktoré im nechutia, prípadne sú pre ne jedovaté, v posekanom krmive ich veľakrát nevnímajú, strácajú inštinkt opatrnosti, dôverujú chovateľovi až tak, že aj keď ich chuťové odlišnosti upozornia, že ide pre ne o nekonzumovateľnú rastlinu, nevenujú jej pozornosť. Na druhej strane, zase tých otráv nie je až tak veľa, lebo nutrie potravu neprijíma hltavo, ale citlivými prstami predných končatín podané krmivo preberajú a čo im hmatom nevyhovuje, alebo pri prvom zahryznutí nechutí, vypľujú, prípadne dajú nabok.
V každom prípade chovateľ pri kosení najmä lúčneho porastu by mal sledovať jeho odrodovú skladbu. Pokiaľ sú tam rastliny, ktoré by mohli zvieratám uškodiť, treba sa vyhnúť na takom mieste kosiť. Napríklad pre tento druh zvierat je veľmi nebezpečná komonica lekárska, ktorú keď zožerú, za niekoľko hodín hynú v kŕčoch a pritom je to veľmi kvalitná vikovitá rastlina, ktorá sa u nás niekedy seje v miešankách a je obľúbená všetkými našimi bylinožravcami. Ale aj opak sa stáva. Rastliny jedovaté pre niektoré naše zvieratá, ako napríklad kozí pysk, alebo praslička sú pre nutrie neškodné.
Vedeli ste?
Do chovu vyberáme zvieratá:
- zdravé s lesklým okom a bez zjavných zdravotných problémov;
- s vysoko lesklou srsťou;
- zodpovedajúcou hmotnosťou a telesnou stavbou;
- so silnými končatinami;
- pravidelným postojom s dobrými svalmi;
- so silným chvostom
- zvieratá s dobrým pohlavným výrazom
r
Autor: Peter Ország
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.