dmáková, matematikárka zo SOŠ Ostrovského, je iná. Pred mesiacom vyhrala Zlatého Amosa a na otázku, ako oddychuje od školy, bez mihnutia oka odpovedá, že to nepotrebuje. Pretože svoju prácu miluje...
Do ankety o najlepšieho učiteľa ju nominovali vlastní študenti. Na začiatku niekoľkomesačného procesu chcela párkrát zdupkať. „Vždy, keď som niečo také povedala, študenti ma odbili, že v žiadnom prípade. Tak som potom radšej poslúchala,“ smeje sa sympatická matematikárka, ktorá uspela v celoslovenskej ankete a odniesla si ocenenie Zlatý Amos.
Pre mnohých bolo prekvapením, ako mohla uspieť učiteľka, ktorá učí taký nesympatický predmet, ako je matematika, no táto učiteľka je dôkazom, že to ide.
„Áno som prísna,“ vysvetľuje a pri otázke, či jej to študenti zvyknú vytmaviť, sa len usmeje: „Nie, nevyčítajú mi
to. Len tíško trpia, veď vedia, že je to pre ich dobro. Snažím sa byť prísna, ale spravodlivá, aby z hodiny nikto neodchádzal s pocitom krivdy.“
Zložitý pôvod
Katarína Sedmáková sa narodila v Prahe, vyrastala v Bratislave, študovala v Banskej Bystrici a v Košiciach býva už deväť rokov: „Pomedzi to som bola nejaký čas aj v zahraničí, v detstve s rodičmi a neskôr s priateľom. Košičania sa sťahujú na západ, ja sa sťahujem na východ.“
Matematika jej vždy išla, no to, že by ju mala študovať, prišlo spontánne.
„Pochádzam zo stavbárskej rodiny, u nás sú samí stavební inžinieri, ocko je aj doktor práv. Aj ja som začala študovať stavebnú fakultu, no po roku som zistila, že to nie je celkom to, čo by ma bavilo,“ vysvetľuje.
Nakoniec voľba padla na učiteľstvo, ak by ste čakali k matematike nejaký ľahší odbor, nie je to tak: „Mám ju v kombinácii so základmi techniky.“
Chalanský pupok
Na toto nežné žieňa by len málokto povedal, že má blízko práve k technickým odborom, no už v detstve radšej liezla po stromoch ako kočíkovala bábiky po parku.
„Bola som chalanský pupok, od detstva som si s chlapcami rozumela, vyrastala som v chlapčenskej partii, mala som zlezené všetky stromy v okolí, a takto mi to vyhovovalo. Chlapci boli nejakí pohodovejší.“
Dnes si už toho svojho chlapca našla a tvoria pár krásnych pätnásť rokov, s kolegyňami zas rada zájde na kávičku a poklebetiť si, považuje to za príjemný relax.
Svoju prácu miluje
Učitelia bývajú ohučaní, odučiť denne sedem hodín nebýva žiadna zábava. V prípade čerstvej držiteľky Zlatého Amosa sa však slovo relax neskloňuje až tak často.
„Je pravda, že cestou z práce si v aute rádio nezapnem a ani doma nezapínam televízor ako kulisu, ale ja ani nepotrebujem veľmi relaxovať. Ak máte svoju prácu rád, keď sa do nej tešíte, tak si nie je od čoho oddýchnuť. Možno akurát od toho zhonu, ale relax od detí a školy nepotrebujem, lebo to, čo robím, ma baví.“
Beletriu vymieňa za odbornú literatúru
Ak už k nejakému relaxu dôjde, Sedmáková rada športuje, cestuje, ale nepohrdne ani dobrou knihou.
„Inklinujem k náučným knihám, je to čudné, ja viem,“ ospravedlňujúco sa usmieva a začne vysvetľovať, že je to hlavne kvôli žiakom, aby im mohla argumentovať, na čo je v živote taká matematika dobrá.
Navyše momentálne dokončuje svoju druhú atestáciu, takže odbornej literatúre sa chtiac či nechtiac jednoducho nevyhne. Okrem tohto žánru sa jej však na nočnom stolíku kopia aj knihy o zdravej strave.
„Mäso nejem viac ako polovicu svojho života. Človek by si mal sám pre seba vyselektovať, či mu robí dobre mäso alebo zelenina, ja sa snažím variť zdravo, ale je pravda, že mamkinej kuchyni sa ťažko vraví nie,“ dodáva s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
