Magda Paveleková je prototypom človeka, ktorý rútiace sa polená radšej bezstarostne preskočí, akoby si z nich mal robiť vrásky. Veď načo by aj, je predsa nejaká baronesa z rodu Koháryovcov, ktorá si navyše v detstve zaumienila, že keď bude veľká, všetci ju budú mať radi. „Tuším sa mi to aj podarilo,“ konštatuje so širokým úsmevom.
Rodáčka z Levíc po prvýkrát zaplakala pred osemdesiatimi troma rokmi. Už vtedy sa rozhodla, že sa vykašle na dobré zvyky a svojho otca odtrhla od slávnostného nedeľného obeda.
„Táto skutočnosť a fakt, že som dievča, hlboko otriasli mojím otcom. Očakával syna následníka,“ spomína herečka.
Možno aj tento rodinný postoj a len sedemnásťročný rozdiel medzi ňou a mamou, ktorá na dieťa nebola príliš pripravená, spôsobili, že z bábätka vyrastal poriadny čertisko.
„Veľmi ťažko som sa vychovávala a biť ma nemohli, to babička zakázala.“
Nakoniec si s prvorodenou dcérou otec hravo poradil, poslal ju do internátnej školy. No krivda, že ju v detstve vlastne nikto nemal rád, zotrvala:
„Mňa nikto neľúbil a vtedy som si povedala, že budem taký dobrý človek, že ma bude každý milovať. Tuším sa mi to podarilo.“
Na dosky sa jej už nechce
Dnes sa už tušenie stalo realitou. Magdu Pavelekovú miluje celé Slovensko a jedinou škodou je, že sa už vzdala svojho hereckého remesla. S pribúdajúcim vekom prichádzali aj choroby a chuť rozdávať sa ľuďom už nie je taká veľká.
„Nechce sa mi,“ odpovedala herečka pred rokom, keď došlo na otázku, či sa ešte objaví na divadelných doskách.
K chceniu jej nepridali ani početné operácie a obdobie, počas ktorého bola odkázaná na invalidný vozík. Aj keď sa dnes pohybuje opäť bez neho, len s pomocou bariel, už to nie je ako kedysi.
„Tá osmička v úvode môjho veku sa mi nepáči. Cítim, že sa to blíži.”
Mala odísť prvá
Niet sa čo čudovať, že pesimizmus vyhráva nad optimizmom. Osemdesiate tretie narodeniny, ktoré herečka práve oslávila, sú prvé bez milovaného manžela Štefana. Navždy od nej odišiel koncom januára tohto roka, keď podľahol problémom so srdcom.
„Som urazená a nahnevaná, že mi toto môj muž urobil. Lebo sme boli dohodnutí, že ja odídem prvá. Veľmi ma mal rád a staral sa o mňa. Ja neviem ani zapnúť mikrovlnku, neviem zapnúť umývačku... Vravel: nechaj tak, ty sa o to nestaraj. A teraz si jednoducho zmyslí a zomrie?”
Manželia Pavelekovci boli spolu 61 rokov. Osudová láska vzplanula v Nitre, keď sa mladá herečka zahľadela do pohľadného vojaka.
Talent na herectvo
Magda Paveleková o sebe bez hanby vyhlasuje, že nebola pekné dieťa.
„Mala som nepodarené vlasy a krivé nôžky, bola som povedzme nepôvabná.“
S takouto výbavou by v dnešnej spoločnosti, ktorá uctieva kult absolútnej krásy, nemohla ani len pomyslieť na herectvo. Našťastie, pani Majda sa s tým nikdy príliš nepinkala. Pekná či nepekná, pozornosť na seba strhávala na počkanie.
„Bola som strašne vyberavá. Babička, mamina mama, ma veľmi pokazila. Keď som povedala, toto ja jesť nebudem, okamžite kuchárke oznámila: Dušinke urobíme niečo iné. Kým to urobili, už som nechcela ani to. Ale raz bola u nás návšteva a na obed tekvicový prívarok, mne tá tekvica pripomínala červíky, ale otec povedal, že to musím zjesť, tak som jedla a po poslednej lyžičke sa to vrátilo tam, odkiaľ to prišlo, ešte aj teplotu som dostala,“ spomína na svoje výstupy.
Rodená komička
Talent v nej objavila práve stará mama, ktorá nad ňou rozprestierala svoje ochranné krídla.
„Keď si všimla, aké grimasy robím a ako sa naťahujem pred zrkadlom, uvedomila si, že som komička.“
Drieť divadelné dosky začala ako ochotníčka, no v šestnástich, po smrti otca, keď zostali v dome len samé ženy a bez peňazí, sa rozhodla ísť na konkurz do Juhoslovenského divadla v Nitre. Odohrala tam nádherných šestnásť sezón.
Keď jej manžela preložila armáda do Bratislavy, odišla s ním a jej domovskou scénou sa stal Tatrakabaret a neskôr Nová scéna, kde prežila svoju aktívnu hereckú kariéru.
Vnuci sú jej oporou
Okrem množstva divadelných a filmových úloh zahviezdila v muzikáli Mníšky či v dabingu ako Paula z Miazgovcov. Masová popularita však prišla najmä s účinkovaním v televízii. Relácia Inkognito či Bonzáčik sú dodnes pamätné.
Za svoju svedomitú prácu získala aj niekoľko ocenení. Ostatným je minuloročné uvedenie do Siene slávy ankety OTO, pri ktorom od dojatia nebola schopná ani rozprávať.
Podporiť ju vtedy do hľadiska prišli aj jej dvaja vnuci, o ktorých sa stará. Sú jej najväčšími pokladmi a spomienkou na jej nebohú dcéru Ninu, ktorá podľahla rakovine ako tridsaťštyriročná.
„Neviem, ako som to prekonala, ale stále to bolí a smútok ma neprejde asi nikdy. Keď mi je ťažko a som veľmi nahnevaná, pozriem sa na Ninočkin krásny obraz a nadávam jej: Čo si nám to urobila?“
Kartárka
Z vnukov Andreja a Tomáša vyrástli šikovní mladí muži, herečka k nim odjakživa pristupuje ako k svojim synom.
„Ľúbim ich neuveriteľnou láskou, ako svoje deti. Som rada, že sa viem odosobniť a hovoriť s nimi nielen o veselých, ale aj o vážnych veciach. Obidvaja mi robia obrovskú radosť. Sú to veľmi dobrí a slušne vychovaní chlapci. Každý týždeň prídu k nám a porozprávajú, čo majú nové. Hrávam s nimi aj amerického žolíka. Nasmejeme sa pri ňom, ale niekedy aj vstanú od stola a nechcú so mnou hrať, pretože sa mi darí viac ako im,“ usmieva sa.
Mladí páni ju dokonca naučili narábať aj s počítačom.
„Hnevala som sa na to, že ako herečka som sa nenaučila ovládať počítač, tak ma chytili do parády moji vnuci a dnes pri ňom hodiny hrám karty. Celkom som tejto technike prepadla. Priznávam, som závislá od počítača.“
Energiu čerpá z vesmíru
Kedysi pani Majda holdovala rýchlym autám.
„Jazdila som už ako šestnásťročná preteky do vrchu na Pezinskej Babe či piešťanský okruh. Dokonca som získala i nejaké ocenenia. U nás v rodine bol veľmi pozitívny vzťah k autám. Mama mala tiež športové.
Pretekala som do dvadsiatich dvoch rokov, lebo potom sa to už nedalo skĺbiť s prácou.“
Dnes je pre ňu výborným relaxom najmä záhradka a chýbajúcu energiu čerpá z vesmíru.
„To prichádza z kozmu. Neverím, že na tejto planéte žijú len takí ľudia, ako sme my. Určite sú tu aj iní. Možno vyzerajú trošku inak, ale sú tu. Viem veľmi dobre odpočívať, čo je mimoriadne dôležité.“
Dôležité je aj zachovať si úsmev na perách. „Ťažký život ma k tomu prinútil. Je to pud sebazáchovy. U nás doma nikdy nebolo až tak veselo.“
Ťažké časy
Nikto nemá toľko šťastia, že by jeho život bol len ružový alebo nedajbože toľko nešťastia, že by bol len čierny.
Aj keď sa mysľou Magdy Pavelekovej momentálne premávajú zväčša pochmúrne myšlienky a priznáva, že už pomýšľala na svoj koniec – „na nebi bude o hviezdičku viac a na zemi tma“ – kaša sa nikdy neje taká horúca, ako sa navarí.
Čas potlačí aj tie najväčšie bolesti. A energickú prvú dámu humoru nenechajú fanúšikovia upadnúť do zabudnutia, pretože Magda Paveleková je jednoducho len jedna.
Autor: Spracovala:mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
