Je hypochonder, veľa pil, chodil s Vondráčkovou, fajčil marihuanu, býva vo vile z dievčenských románov.
Najviac sa o ňom človek dozvie od najbližších. Jeho manželka Adriena a syn Ladislav, našťastie, nie sú skúpi na slovo.
„Tatko je doma zábavný celkom určite. Niekedy síce nielen tým, čo hovorí, ale skôr tým, aký je nešikovný,“ smeje sa synátor.
Vytočiť otca podľa neho vedia hlavne televízne noviny a úplne neznáša trápne vtipný dialóg moderátorov so športovým redaktorom. Podľa manželky však zúri pri úplne inej veci.
„V poslednom čase je to skutočnosť, keď v rámci prechádzky so psom stretne mladých ľudí z našej ulice a oni sa mu nepozdravia. Rozhodol sa trestať ich tým, že ich teda zdraví sám a veľmi nahlas. Niektorí sa ho preto občas aj zľaknú.“
Keď už je však Luděk nazúrený, svoju zlosť musí, prirodzene, nejakým spôsobom predýchať.
„Predtým sa dokázal veľmi rozčúliť a dokonca si musel dať aj panáka na ukľudnenie. Teraz sa asi ale už bojí, že ho raní mŕtvica,“ prezrádza Adriena.
Syn však tvrdí, že ocko si najprv riadne zanadáva a následne siahne po liekoch na upokojenie. Po alkohole už ale až tak často nesiaha.
„Pred časom k nemu mal veľmi kladný vzťah. Teraz už však destiláty vôbec nepije a len občas si dá moldavské vínko alebo trošku piva,“ vysvetľuje krásna manželka a syn upresňuje: „Tatko sa alkoholu bojí, keďže väčšina hercov naňho doplatila. Ale niekedy, ako sám hovorí, sa mu to vymkne z rúk. Nepozná, kedy má dosť.“
Domov ako z rozprávky
Komik býva so svojou polovičkou v rozprávkovej vile, ktorá si pamätá 30. roky minulého storočia. Ich útočisko stráži bernský salašnícky pes Fredy.
„Odjakživa sa mi páčili romantické a tajomné domy, ktoré sa už dokonca trošku rozpadávajú a všade okolo to nádherne kvitne,“ vysvetľuje Adriena, ktorá interiér zariadila historickým nábytkom. Ako vraví, jej polovička sa do práce v záhrade veľmi nehrnie a radšej so psom podniká výlety mimo Prahy. Jediným problémom je, že príprava na výlet trvá umelcovi mimoriadne dlho a kým definitívne odíde, vždy sa po niečo aspoň trikát vráti.
Rodinu najviac rozčuľuje tým, že sa veľmi rád rozpráva o rôznych chorobách. Syn zoznam otcových negatív rozširuje: „Štve ma neustálym poučovaním, čo mám jesť a že sa mám teplo obliekať. Tiež je občas spomalený, takže keď sa napríklad vyberie na prechádzku so psom, tak je to jeho vyberanie sa niekedy dlhšie ako samotná prechádzka. A pes môže zošalieť.“
„Keby som nebol hypochonder, bol by som už mŕtvy“
Sklon k hypochondrii však sám Luděk priznať odmieta.
„Ja si to teda nemyslím, ale moja žena áno. Som totiž furt chorý. Raz na mňa niečo liezlo, že som začal sipieť a celý zúfalý som si o tretej ráno myslel, že sa udusím, tak som povedal žene, že by som mal ísť do nemocnice. A ona na to: Tak bež a rýchlo. Vzal som si na pyžamo kabát a bežal som. Lenže pred domom som narazil na zlodeja a on si myslel, že ho naháňam, vydesil sa a bežal predo mnou až do tej nemocnice,“ zažartoval si v šou Jana Krausa.
Isté však je, že trpí celý život žalúdočnou neurózou a kvôli uzdraveniu už vyskúšal aj ľudových liečiteľov. Celkovo však na margo svojho zdravia tvrdí len jediné: „Keby som nebol hypochonder, bol by som už dávno mŕtvy... Cielene teraz pracujem na tom, aby som sa udržal pri živote a to je možno aj moje životné krédo.“
Z dobrých vlastností si na ňom syn a manželka veľmi cenia úprimnosť. „Skoro nikdy nedokáže klamať aj keď vie, že mu to ublíži. A je veľkorysý,“ vraví manželka a Ladislav dopĺňa: „Je veľmi dobrý, spravodlivý, skromný a vôbec nie je ješitný. Najviac si na ňom vážim to, že je to môj tatko.“
Adriena pridáva: „Luděk je introvert, čo je neuveriteľné, keďže robí svoje povolanie.“
Veľkú romantiku s ním vraj tiež nezažije. „Pre mňa je možno najväčšia romantika, keď s ním sedím na záhrade, on dobre pokosí, pretože to je jediné, čo urobí a dáme si víno.“
Ťulpas vďaka talentu
Verejnosť ho vníma najmä ako komika s neopakovateľným štýlom. Jeho reč je pomerne divná a charakterizuje ho večné koktanie a pochechtávanie sa. Samotný umelec si je vedomý toho, že ho ľudia majú za blbca, no s úsmevom zdôrazňuje, že sa pletú. Všetko je to totiž len o jeho talente a na vine je aj režisér Ján Roháč, ktorý mu dal v Semafore radu: „Povedal, že sa musím na javisku zblázniť, aby sa ľudia čo najviac smiali. To som robil a už mi to ostalo. Už sa to odo mňa potom čakalo a ja som rád vyhovel. Akurát som netušil, že to bude mať aj spätný efekt a že ma množstvo divákov začne pokladať tak trochu za blbého. V tom som ľudí trošku precenil. Myslel som, že chápu, že ide o hru,“ prezradil v rozhovore pre denník Šíp.
Napriek vlastnej nedokonalosti nikdy nemal núdzu o mimoriadne atraktívne partnerky. Jednou z jeho lások bola v minulosti aj Helena Vondráčková. Herec na tieto chvíle spomína rád, no keďže to príliš nevonia speváčkinmu manželovi, radšej je na slovo skúpy. V čase spoločného randenia mali obaja takmer o štyri desaťročia menej ako v súčasnosti a zblížilo ich natáčanie filmu Jen ho nechte, ať se bojí.
Pod papučou
Prvé manželstvo hercovi nevyšlo. Musel sa ženiť, no po svadbe zistil, že dieťa vlastne nebolo jeho. A tak sa rozviedol a o niečom podobnom, ako ďalšie manželstvo, nechcel ani počuť.
„Neblaho mi to zasiahlo do života. Potom som si však zase užíval život až priveľmi.“
Avšak len do chvíle, kým nestretol o 18 rokov mladšiu Adrienu. Spolu sú už vyše 30 rokov.
„Prvá skúsenosť vo mne zanechala taký blok a nikam som sa neponáhľal. Až raz v Semafore, keď bol na predstavení Miroslav Plzák, tak som mu Adinu ukázal, on ju omrkol a povedal: To bude dobré, tú si zober.“
A tak bola po dvojročnej známosti svadba na Karlštejne a komik sa dnes už len pochechtáva, že je odvtedy riadne pod papučou. Zároveň však úprimne priznáva, že mu jeho Adina zachránila druhú polovicu života.
„Žil som hrozne nezdravo. Ponocoval som, bol som často v zafajčenom prostredí. Furt som niekde jazdil, stravoval sa po krčmách, kde sa všelijako varilo. Keď mi niečo nesadlo, dal som si panáka. Našťastie som začal vďaka Adriene včas brzdiť.“
Mariška na Jamajke
V civile teda L. Sobota očividne nie je nudný sedemdesiatnik, ktorý trávi dni ako dôchodca. Veľmi rád skúša niečo nové a dôkazom je napríklad skutočnosť, že si pred rokom na Jamajke doprial marihuanovú cigaretku.
„Marihuana bola totiž všade, dokonca aj na tričkách,“ zveril sa pre denník Aha a nemohol ju podľa vlastných slov nevyskúšať. „Mal som záchvat smiechu, ale môj stav najviac pobavil moju manželku a Světlanu Nálepkovú, ktorá bola s nami.“
Talent v ňom objavila pani učiteľka. Študovať síce išiel na prianie rodičov dopravnú priemyslovku, no pochopil, že keby ostal pracovať na železnici, ohrozil by životy cestujúcich. A tak sa vybral na DAMU, kde ho na druhýkrát prijali. Svoj talent potom rozvíjal v súbore divadla Ypsilon, neskôr pôsobil v pražskom Semafore a neopakovateľný je najmä na striebornom plátne. Azda všetci milujú jeho filmy Jáchyme, hoď ho do stroje, Zítra to roztočíme drahoušku, Já to tedy beru, šéfe...!, Jen ho nechte, ať se bojí, Co je doma, to se počítá, pánové..., Ještě větší blbec, než jsme doufali a podobne. Roky viedol vlastné Směšné divadlo, ktoré, žiaľ, musel zatvoriť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
