Neznáša, keď ju volajú Dača. Nenávidí konkurenčné ťahanice. A hoci si už bez nej seriál Panelák vieme len ťažko predstaviť, cestu k takémuto komerčnému projektu si hľadala ťažko.
Nezabudnuteľná Ema Destinová. Prvá dekanka Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici. Niekdajšia predsedníčka výboru festivalu Art Film. Ale aj momentálne najzábavnejšia dôchodkyňa na televíznej obrazovke.
Svoj život si vraj nevie predstaviť bez okuliarov. Keď má migrénu, zraní ju i drobné svetielko, len čo však vyjde na javisko, neprekáža jej ani ten najväčší reflektor.
Herecké maniere vraj žiadne nemá. „Nemôžu ma chytiť maniere, keďže vždy, keď prídem domov do nášho bytu na treťom poschodí, musím zobrať moju nákupnú tašku na kolieskach, s ktorou sa asi nechám aj pochovať a ísť nakúpiť. A pritom sa tváriť normálne. Nemám, žiaľ, ticho sa pohybujúci personál. Na Slovensku si nemôžeme nahovárať takéto veci, pretože je to komické,“ prezradila nám pred časom herečka.
Nikdy vraj nepotrebovala vytriezvieť z pocitu vlastnej dôležitosti. „V žiadnom prípade. Naozaj nikdy. To len duševným založením som milionárka. Už sme sa aj s kamarátkami o tom veľakrát rozprávali. V prvom rade by som mala pekný kaštieľ. Veľký a rozložitý, ktorý by bol vždy plný priateľov. Kto by chcel hrať golf, nech sa páči, nech hrá golf. Kto by chcel jazdiť na koni, nech jazdí... Veľmi sa mi páči grandióznosť. Aby si človek mohol dovoliť byť veľkodušný. To by sa mi naozaj rátalo.“
Medzinárodné korene
Herečku často prezývajú Dača, čo jej vonkoncom nevonia. Zrejme jej to však veľmi nepomáha, keďže ju tak volá takmer každý.
Ako je známe, jej rodičia neboli Slováci a už v tridsiatych rokoch minulého storočia žili skutočne kozmopolitným spôsobom života.
Mama bola vyštudovaná lekárka a pochádzala zo Srbska, otec zase uznávaný architekt z Macedónska. Učarovalo im však Slovensko.
„Po tom, keď sa rodičia vzali, žili chvíľu v Bulharsku a ja som sa narodila v Sofii. No ešte kým som sa učila prvé krôčiky, rodičia ma doviedli sem,“ zaspomínala si v jednom z rozhovorov.
Vyrastala vo vzdelanej rodine, kde boli vedomosti a dobré spôsoby samozrejmosťou. Škola ju veľmi nezaujímala.
S mnohými, dnes už známymi hercami, odmalička hrávala v dramatickom krúžku i v rozhlasovej družine, potom spolu zamierili aj na VŠMU. Ide napríklad o umelcov ako Michal Dočolomanský či Stano Dančiak, konškolákmi boli aj Milan Lasica, Julo Satinský, Peter a Pavol Mikulíkovci.
„Keďže viacerí z krúžku chceli ísť na herectvo, nacvičili sme si dialógy. Brala som to však nezáväzne, pretože som mala podanú aj prihlášku na Palackého univerzitu v Olomouci, odbor kunsthistória.“
Štúdiá úspešne ukončila v roku 1963 a hneď dostala angažmán v Slovenskom národnom divadle, kde pôsobí dodnes. Nad zmenou vlastne ani nikdy neuvažovala. „Neviem, bolo to také prirodzené. Úplne organické.
"Skončila som školu a ešte počas nej som v SND hrala dve predstavenia. Takže takou prirodzenou cestou som prešla zo školy rovno do Národného a stala som sa kolegyňou mojich pedagógov. Takéto pevné zázemie mi vyhovovalo. Národné divadlo je skutočne moja materská loď a ak som aj hrávala inde, napríklad v pražskom Národnom divadle, alebo nedávno v Brne, boli to len príležitostné hosťovačky. Vždy vzrušujúce, ale sporadické.“
Konkurenčné strety odmieta
Odjakživa ju porovnávali s Milkou Vášáryovou. Mnohokrát ich stavali do polohy rivaliek, ale pani Božidara to tak nikdy necítila a kolegyňu si váži a uznáva.
„V prípade akýchkoľvek konkurenčných ťahaníc odchádzam. Nebaví ma to, nudí ma to... Mne sú takéto asertivity smiešne. Boj o prestíž je mi proti srsti. Moju prácu mám rada a robím ju najlepšie, ako viem. A keď sa niekto pechorí a robí taký ten selfmarketing, to ma naozaj nebaví. Vykresľovať samu seba v bulvárnych plátkoch stále tak, ako si želám, aby ma ľudia vnímali, ma už nudí.“
Jej umelecký záber je veľmi široký. Aktuálny seriálový partner Juraj Slezáček tvrdí, že dokáže v pohode zahrať aj telefónny zoznam. Spočiatku pritom hrala výlučne len v divadle a až po čase si ju všimol svet filmu. V sedemdesiatych rokoch ju objavilo štúdio Barrandov a pre Božidaru nastala éra veľkých filmových úspechov.
Tým najväčším bola isto hlavná postava speváčky Emy Destinovej vo filme Božská Ema. Žiarila však aj vo filmoch Anděl s ďáblem v těle či Anděl svádí ďábla, Adam Šangala či Vivat Beňovský!
Kvôli puse spadol žeriav
Pánov odjakživa fascinovala svojou krásou. Nepatrí však k herečkám, ktoré chcú byť za každú cenu mladé a nedokážu starnúť s gráciou.
„Nemienim si každé dva týždne farbiť vlasy. Zaberá mi to čas a vlasy si musia odpočinúť. Navyše už nebudem klamať a cigániť, že toto mám od prírody. Takisto si nehodlám žehliť kožu a tvrdiť, že som večne mladá,“ hovorí zásadová žena, ktorej najväčšou láskou bol manžel Jozef Adamovič.
Zoznámili sa na škole a herec tvrdieval, že to bola láska na prvý pohľad.
„Naše prvé stretnutie bolo pri Dunaji a tam sme si dali prvú pusu. A na druhý deň spadol obrovský nakladací žeriav. Dá sa povedať, že naša pusa spôsobila pád žeriava,“ zaspomínal si v jednom z rozhovorov umelec.
Ona to vidí trošilinku inak: „Ja som sa na koňoch zaplietla s Adamovičom. A to bol celý príbeh môjho života. Keď mal na sebe oblek, a nie texasky, strašne mi pripomínal manekýna! Okrem toho mne sa vždy páčili blondiaci s modrými očami!“
Vzali sa ešte pred promóciami a mali spolu dve dcéry - Andreu a Luciu. Prežili spolu vyše 50 rokov, zvládli odlúčenia i rakovinu.
Na Adamoviča si smrť siahla vickrát. Po autohavárii mu ostala jazva na tvári a kratšia noha. V roku 1985 prežil leteckú nehodu s horiacim lietadlom a núdzovým pristátím.
Do tretice sa do herca zahryzla rakovina, nad ktorou zvíťazil tým, že 42 dní pil len debakterizovanú a demineralizovanú vodu a neskôr antikarcinogénne kozie mlieko.
Práve to však neskôr položilo rodinu finančne na kolená. Päťtisíchektárová farma v Gemeri, kde choval herec kozy vo veľkom, skrachovala.
Dača musela prehryznúť ešte aj dlhoročnú manželovu neveru. Prejavila ohromnú toleranciu, nevernému chlapovi odpustila a jeho nemanželskú dcéru Jozefínu v tichosti akceptuje. Smrť manžela ju nesmierne zasiahla.
Panelák ju zabáva
Aktuálne hviezdi v seriáli Panelák, kde tvorí pár s dlhoročným priateľom Jurajom Slezáčkom. Obsadil ich žiak Andy Kraus a herečka si na komerčný titul musela zvykať.
„Lebo práca na seriáli, to je práca na čisto komerčnom produkte, ktorý má svoju pozvoľnosť a typizáciu. Je to produkt, je to skrátka tak. Avšak pri témach občas zavadíte aj o to, čo sa tak oduševnene nazýva umenie. Na Paneláku si cením to, že je to pôvodný seriál, ktorý zhodou okolností píše môj žiak Andinko Kraus. Naše postavy sú veľmi milé, ja sa na tej mojej panej zabávam. Ale ako vravím, je to komercia.“
Okrem spoločných scénok s J. Slezáčkom ich spája jedna výsada – na nakrúcanie a z neho ich vozí auto.
„Tam trošku politizujeme, pred kamerou nemáme čas. Keď dotočíme, Dačka ma nadiriguje: Zavolaj tomu šoférovi, že sme už hotoví. Odvezieme najprv ju, potom mňa, čo je síce tak trošku proti logike, ale ona to má v rukách, už sa s tým nedá nič robiť,“ žartuje Slezáček.
Občas mu vraj pri nakrúcaní kontroluje texty a radí, ako intonovať. „Ona je profesorka, ja som len docent a ona si zrejme myslí, že som jej žiak,“ domnieva sa herec a dodáva, že to napätie a zábava sa potom prenáša aj do ich televízneho vzťahu.
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
