Herec je viac na cestách ako doma. Aktuálne turné s muzikálom Na skle maľované ho síce „prinútilo“ prebrúzdať Slovensko, no o chvíľu ho čaká Južná Kórea. Tam zamieri kvôli muzikálu Mata Hari. A hneď potom pôjde „pohľadať“ manželku. „Bezo mňa sa už vybrala do Francúzska za vnúčikom, nemohla obsedieť. Neviem sa dočkať, kedy si opäť užijem rodinku,“ prezradil nám K. Čálik, ktorého môžeme aktuálne vidieť napríklad v seriáli Búrlivé víno.
Tvrdý oriešok
Jeho postava majiteľa erotického salónu je, ako to už v jeho prípade býva, výrazne komická. Sám sa najviac zabáva na obrate o stoosemdesiat stupňov. „Začínal som ako majiteľ bordelu, ten som však predal a dám sa na vieru. Aj mojim pracovníčkam som na rozlúčku kúpil Písmo sväté. Bude zo mňa morálne čistý občan. Úplná zmena. A randím s Agneškou Fazuľovou. Nestačím sa čudovať, čo to so mnou tvorcovia stvárajú,“ konštatuje s úsmevom umelec, ktorý nedokáže oddychovať. Svoju prácu zbožňuje nadovšetko a žiadny zdravotný problém mu nedokáže zabrániť v tom, aby sa predviedol na pódiu. „Nikdy nechodím k lekárovi preto, aby ma vypísal, len preto, aby ma postavil na nohy, nadopoval a mohol som večer hrať. Majú to so mnou veru ťažké.“
Blízkych si udobruje fazuľovicou
Jeho manželka z neho musí mať radosť, keďže si nedá povedať ani vo vážnych prípadoch. Predstavenie dohral už aj s bolesťou zubov, so zlomenou rukou, či dokonca s infarktom! „No, bolo mi zle a potom som aj skončil v nemocnici, ale na vine som si sám, keďže som poriadne nevyležal chrípku. A na moje ospravedlnenie, nemohol som predsa tušiť, že je to infarkt,“ obhajuje sa vášnivý kuchár a poľovník. Svoju vyvolenú vraj zaručene odprosí a všetko si vyžehlí, keď jej navarí svoju preslávenú fazuľovicu a la Charlie. A už ňou nakazil aj vnúčika, ktorý u nich nedávno strávil pár týždňov a hoci je ešte maličký, dedova kuchyňa si ho získala na celej čiare. „A to pritom nevypekám žiadne buchty, ani nerobím palacinky, ktoré deťom väčšinou chutia.“
Ak si náhodou nájde popri práci čas aj na seba, vyberie sa na poľovačku. Nemyslite si však, že mu doma zdobia steny trofeje zastrelených zvierat. Sám seba nazýva humánnym poľovníkom, ktorý je s pribúdajúcimi rôčkami čoraz citlivejší. V praxi to vyzerá tak, že síce zamieri, ale nevystrelí a svojim parťákom potom len rozpráva, čo všetko mal na muške. „Síce mi neveria a majú zo mňa srandu, ale čo už narobím.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
