Pre svojho partnera je to však v prvom rade životná láska. Spolu sú tri roky a pred mesiacom ju druhýkrát požiadal o ruku. K svadbe zatiaľ nedošlo, nie preto, že by sa im nechcelo, ale pre nedostatok času, ktorý je taký príznačný pre umelcov.

Do Košíc často nechodievate, tentoraz bola dôvodom príchodu obnovená premiéra predstavenia Na skle maľované. Je to iné prísť s predstavením mimo domovskej scény?

- Ja som tu so Sklom vlastne druhýkrát, bola som tu aj pri prvej premiére. Je to pre mňa taká zvláštna vec, robím postavu, ktorú kedysi tancovala moja mama s Miškom Dočolomanským. Keď ma Janko Ďurovčík oslovil, bolo to preto, lebo potreboval niekoho spevácky aj tanečne zdatného, ale pre mňa to bolo symbolické. Prebrala som štafetu po mamine (Soňa Valentová, pozn. red.).

Takže sa z toho vykľulo osudové predstavenie.

- Trošku. Ako malé dievčatko som videla Na skle maľované veľakrát. Miško Dočolomanský bol môj idol. Kreslila som mu obrázky tanečníc. Raz ma zobral aj na ruky...

Kým iným dievčatám viseli na stene rockoví darebáci, vy ste tam mali Jánošíka?

- Bola tam aj speváčka Madonna, no a potom aj Miško... Mám k tomu predstaveniu citový vzťah.

Aspoň ste vedeli, do čoho idete.

- To áno, táto Smrť, ktorú stvárňujem, prichádza až v druhej časti a má len jeden výstup, ale veľmi pekný. Tak som Jankovi povedala, že do toho idem, ale bola by som rada, keby to bolo parádne číslo. On to trošku obmenil, tak som taká rocková, údajne sexi Smrť.

Fúúúha, rocková sexi Smrť, to sa často nevidí.

- Mám sieťové pančuchy, čierne vysoké čižmy, na ktorých musím tancovať... Bolo by pohodlnejšie, keby som radšej bola v tých krpcoch...

Aspoň sa majú muži na čo pozerať.

- No, asi som tam skôr pre chlapov.

Aj pre toho svojho?

- On ma ešte v tomto predstavení nevidel. Po tom, čo sme mali premiéru v marci, odvtedy nemal čas. Mal svoje predstavenia, povinnosti, tak sľúbil, že keď budeme hrať v nejakom amfiteátri, tak sa príde pozrieť.

Niektoré mediálne známe ženy vyhľadávajú vzťahy mimo šoubiznisu, teda pokiaľ to vedia ovplyvniť. Váš partner je z fachu, nie je náročnejšie starať sa o takýto vzťah, keď ste obaja na očiach?

- Myslím, že nezáleží až tak na profesii, ako na povahe partnera. Naopak, niekedy je to aj výhoda ako v našom prípade, lebo si môžeme vzájomne poradiť. Ivan mi napríklad napísal pár krásnych textov k šansónom.

Predčasom vás váš partner Ivan Vojtek požiadal o ruku. Svadba by mala byť na jeseň.

- Tak by som to chcela, ale tým, že je to na poslednú chvíľu, tak uvidíme. Nemáme to nejako v pláne, že bum, teraz to musí byť, ak sa to podarí, bude to teraz, ak nie, tak neskôr.

Druhé zásnuby, to nie je obvyklé, teoreticky by ste sa mohli držať hesla do tretice všetko dobré a počkať na tie tretie.

- Už nebudeme čakať... Zatiaľ som nemala čas ani zisťovať, čo je kde voľné. Počkám, kým skončí toto turné a vrhnem sa na to.

Ako si samu seba predstavujete ako nevestu?

- Ja som mala niekedy úplne iné predstavy, akú by som chcela svadbu, ale to sa už nebude dať uskutočniť.

Aké boli?

- Asi ako každá druhá žena.

Tortové šaty...

- Nie, nie, tie neznášam. Ja som sa už tých tort nanosila v rámci plesov... Ale tá svadba mala byť na zámku, pri mori, horeli by tam ohne. Všetko také pekné a bolo by tam veľa hostí. To už určite nebude. Hlavne tým, že už nemám tatina, tak už to pre mňa nemá taký zmysel, bude to komorné a v tichosti. Určite tam nezaložím VIP oddelenie pre médiá...

Čo očakávate od svadby, kam by sa ten vzťah mal posunúť?

- Mne sa páči, keď dvaja ľudia spečatia svoju lásku svadbou, aj keď ten papier sám osebe nič nezaručí. Spolužitie je celoživotný proces. Či máte svadbu, či ju nemáte, stále treba na vzťahu pracovať. Veľakrát sa stane, že sa dvaja vezmú a povedia si - už sme svoji, už netreba nič riešiť - ale ono stále treba riešiť. Snažiť sa tomu druhému vyhovieť, páčiť sa mu. Je to proces a kompromis. Hlavne ten kompromis, lebo spolužitie nie je ľahké. Aj keď som nebola nikdy vydatá, ale zopár vzťahov som už mala. Viem, že to nie je ľahké.

Spoločná domácnosť nebýva ľahká. Ženy často majú problém pretrpieť mužské zlozvyky.

- Toto u nás vôbec nie je problém, môj priateľ je poriadkumilovný, čistotný. On varí, dokonca tak, že si po sebe sám rád umyje riad. No a ja potom robím také tie mužské roboty, šoférujem a tak. Máme to vymenené (smiech).

Váš partner stále nešoféruje?

- Kedysi šoféroval, od istého času je tam nejaký blok.

Vzťah bude svadbou, ako sa hovorí, „na poriadku", teraz ešte naplánovať bábätko.

- Toto neriešim. Zatiaľ o dieťati neuvažujem.

Ako vyzerajú vaše pracovné plány?

- Ja sa teším, že sa vrátim do francúzskeho muzikálu Rómeo a Júlia, ktorý nám predčasne stiahli. Samozrejme, budú aj konkurzy do nových muzikálov. To nikdy neviete, či vás vezmú alebo nie. Moja práca vždy závisí od niekoho. Jedine, kedy som menej závislá, je pri nahrávaní sólového CD. Na to ale zas potrebujete sponzora, peniaze.

Stále chodíte na konkurzy?

- Celý život chodím na konkurzy, tak ako modelka na kastingy.

Nie je to zvláštny pocit, veď o svojich kvalitách predsa nemusíte nikoho presviedčať?

- No vidíte, zrejme musím, boli však aj postavy, kde som bola vytypovaná, ale predspievať som aj tak musela.

Kedysi ste sa zúčastnili Eurovízie. Aktuálne je čerstvo po nej, víťazom sa stala Conchita Wurst, žena s mužskou bradou. Sledovali ste to?

- Jej vystúpenie som si pozrela na Youtube. Je to divné. Mám kamaráta vo Viedni, ktorý je v rámci Eurovízie vo fanklube. Pred týmto ročníkom mi hovoril, že teraz je u nás za Rakúsko taká kontroverzná osoba. Uvidí sa, ale že sa považuje za favorita. Nakoniec aj vyhrala.

Naozaj je to takto predvídateľné?

- Na Eurovízii to tak býva, že sa väčšinou dopredu vie, kto vyhrá. Takto som to zažila, keď sa povedalo, že toto je favorit, tak to tak aj bolo. Celá Eurovízia je o politickom lobingu a kto komu dá body. Tam to nie je len o speve.

To musí byť neuveriteľne znechucujúce!

- Jasné, že je. Vždy mi bolo jasné, že Slovensko nemá nikdy šancu vyhrať, ale stálo to za to. Pre tú skúsenosť, ako to tam profesionálne funguje, všetko klape presne na minútu, skúšky, všetko, po tejto stránke to bol naozaj zážitok.

Výborne vyzeráte, so svojou postavou by ste do vrecka strčili hocijakú dvadsiatku. Toto nemôže byť len prírodou.

- Ale vôbec nie. Od malička sa venujem pohybu, tancu. Pomaly už budem jedna z mála z nášho šoubiznisu, čo nemá plastiky a botox. Ja som už asi taká prírodná. Nič extra nerobím, dosť som upravila stravu v poslednej dobe. Snažím sa nejesť hocičo.

Vekom sa ženám spomaľuje metabolizmus, keď sa na ne začne "lepiť" aj čistá voda, zvyknú prehodnotiť svoje stravovanie.

- Ja do seba nechcem dávať svinstvá, veľa chémie, polotovarov, biele pečivo. Snažím sa do seba dávať aspoň relatívne zdravšie veci. Začala som čítať etikety. Ale inak sa o seba naozaj nijako špeciálne nestarám. Už rok som nebola na kozmetike. Kedysi som chodievala každý mesiac. Teraz nie je čas.

Zato pohybu máte pri svojej profesii dosť.

- Áno, ale to nestačí. Aj tým, že mám psíka, chodievam na prechádzky. Človek s ním musí ísť, aj keď je škaredo, a nebyť jeho by inak nevyšiel z domu. Pohyb na čerstvom vzduchu je veľmi dôležitý, veľa ľudí chodí len do fitka zdvíhať činky.

A ako je to s módnymi trendmi, sledujete alebo ani nie?

- Sledujem. Teraz je veľký hit mať bradu u chlapov. Toto som zaregistrovala...

Veru, ale taký porast pristane len málokomu.

- Niektorým to naopak veľmi svedčí. Aj ja sa snažím sledovať módu, ale nie za každú cenu si dám všetko čo je módne na seba, lebo nie všetko mi svedčí. Na modelkách je všetko krajšie. Človek by mal vedieť odhadnúť, čo mu pristane a mať zdravú sebakritiku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.