Nebojí sa prejavovať vlastný názor, žiť si život po svojom, ustáť vzťah s oveľa mladším partnerom. O jej pocitoch vieme málo, keďže do súkromia si len tak hocikoho nevpustí. Herečka Zdena Studenková oslávila v týchto dňoch krásnu šesťdesiatku, no vyzerať ako ona by chcela nejedna oveľa mladšia dáma.
Je všeobecne známe, že má v sebe vrodenú disciplínu. Čiastočne vraj za to môžu jej nemecké korene.
„Kedysi si moja babička vzala muža, ktorý seba i celú rodinu prihlásil k nemeckému národu. Dedko napokon zomrel ako príslušník Wehrmachtu. Nejaké to dedičstvo vo mne asi bude. Moja precíznosť a presnosť je však dnes hrozne otravná vlastnosť. Na druhej strane ma však poháňa dopredu, stále chcem byť trošku prvá,“ vyznala sa oslávenkyňa.
Jej snahu byť najlepšia zo všetkých podporila aj skutočnosť, že ju odmalička vnímali ako dcéru politického väzňa.
„Riaditeľka základnej školy sa ku mne zachovala odporne. Ostatným deťom odporučila, aby sa so mnou nekamarátili, pretože nemám právo sedieť s nimi v jednej triede. Získala som vnútorný vzdor a rozhodla sa, že ma nedostanú. Len to umocnilo moju túžbu byť lepšia ako ostatní. A aj som bola najlepšia žiačka. Takýmto spôsobom som sa bránila a bránim aj dnes. Aby si na mňa nik netrúfol, musím byť pripravená, nachystaná a v kondícii.“
Nikomu nedovolí riadiť svoj život
Otca však napriek všetkému nesmierne milovala. Spomína naňho ako na bohéma, ktorý sa rád bavil, neriešil peniaze a bol krásny ako Alain Delon. Rodina sa však po otcovom návrate z väzenia rozpadla.
„Začal výsluch, čo sme s mamou robili tých päť rokov. Chápem to. On sám mal za sebou množstvo výsluchov a žiadne súkromie, tak to praktizoval aj na nás.“
S mamou potom obe odišli bývať do podnájmu a mama už ostala sama. Herečka si to dáva za vinu.
„To, že som spôsobila, že si moja mama v najlepších rokoch nenašla nikoho, s kým by jej bolo dobre, ma presvedčilo, že nikto, vrátane detí, nemá právo zasahovať do môjho života. Preto som si neskôr nenechala hovoriť do môjho rozhodnutia žiť s Brankom. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi a ja som vtedy mala tridsaťdeväť a Branko dvadsaťdva. Pre okolie to bolo príšerné a nepredstaviteľné. Aj moja mama zaujala postoj buď on, alebo ja. Tak som pokrčila ramenami a čau mami.“
Po manželstve so Stanislavom Párnickým bol jej nový vzťah pre okolie šokom.
„Skoro ako výbuch. Pre mnohých som bola tá zlá. Než ľudí presvedčíte, že máte právo na svoj vzťah, tak to trvá. Raz som preto v priamom prenose na odovzdávaní cien popularity povedala ľuďom, že by som bola rada, keby už netitulovali môjho priateľa mladým milencom, lebo si to po tých rokoch nezaslúži. On si užil dosť. Branko je z malej dediny, kde si ľudia v kostole s očami navrch hlavy rozprávajú, že žije so starou herečkou, ktorá má dieťa.“
Uzavretá
Nakoniec našla pochopenie u psičkárov.
„Medzi nimi som mala množstvo priateľov. Moje okolie v podstate Branka prijalo v pohode a nakoniec aj moja mama pochopila, že so mnou nepohne a Brankova rodina to prekusla za pár mesiacov.“
Na výber nedala ani vlastnej dcére, ktorú postavila pred hotovú vec.
„Nebola som schopná ústupku. Hovorila som si, prečo sa mám vzdať niečoho, čo bytostne potrebujem, keď raz aj tak odíde z domu?“
Hoci to medzi nimi bolo značne turbulentné, dnes si s dcérou opäť dobre rozumie.
„Ak vás však zaujíma, či sme o tom spolu hovorili, tak nie, nehovorili. Nie sme tak nastavené. Rovnako ako som sa ja nikdy nezverovala svojej mame, moja dcéra tiež nie.“
Pomôcť si však nemohla a nechcela. Keď počas skúšok muzikálu Pokrvní bratia v Prahe pribehol čiernovlasý kučeravý mladý dirigent, nemala šancu odolať.
„Vedela som, že ho chcem. Bola som kvôli Brankovi ochotná vzdať sa všetkého. Aj manželstva. Mala som v tom čase šťastie, že som si na zahraničnom seriáli zarobila na vlastný dom. Vyplatila som bývalého manžela... Finančne ma však to odstupné vyčerpalo tak, že sme potom istý čas žili v maličkom podnájme a dom sa prenajímal. Nebolo to najlepšie obdobie a nik o tom ani nevedel. Nechválila som sa. Neprajem si, aby o mne všetci všetko vedeli a vŕtali sa vo mne. Keď mám vnútorný problém, nie som zdieľna, nechodím sa vyspovedať k mame ani k dcére, ani ku kamarátke. Musím si to vybojovať sama v sebe.“
Sen o veľkej rodine
Priznáva, že s Braňom túžila po druhom dieťati, to jej však už nevyšlo. „Strašne závidím ľuďom veľkú rodinu. Čím som staršia, tým si viac uvedomujem, aké ohromné to musí byť. Pravda, keď to funguje.“
Z. Studenková sa netají tým, že pred stretnutím s Braňom veľké šťastie na mužov nemala.
„O čo väčšiu disciplínu mám v pracovnej oblasti, o to väčší to bol vždy úlet. Vždy som mala túžbu niekoho zachraňovať, niekomu pomáhať. Bola som presvedčená, že dokážem poskytnúť background, asi preto, že nemám finančné ani iné problémy.“
Sklamala sa hneď v prvom manželstve, keď so spolužiakom zo školy Ivanom Kostroňom vydržala deväť mesiacov.
„Mal problém s alkoholom. Dodnes mám panický strach zo spolužitia s alkoholikom. Nebola by som v ňom ani deň. Žiadneho chlapa s akoukoľvek závislosťou by som nezniesla.“
Zlomené srdce liečila vo vzťahu s režisérom Stanislavom Párnickým.
„Je to slušný, vzdelaný a múdry človek. Žiadne veľké vzrušenie, ale veľmi veľa som sa od neho naučila. Zrazu som však prišla na to, že potrebujem citovo investovať do niečoho iného.“
Ako dve desaťročia ukázali, oplatilo sa a s Braňom tvoria najstabilnejší pár slovenského šoubiznisu.
„Veľmi si rozumieme pri zdieľaní pozitívnych zážitkov. Milujeme hudbu, chodíme radi na koncerty, do kina, cestujeme spolu na dovolenky a pri tom všetkom sa chytíme za ruku v rovnakú chvíľu, aby sme ju spolu prežili. Máme rovnako citlivé duše.“
Netají však, že ju z času na čas prepadnú aj obavy. „Mám momenty, keď sa pýtam, ako dlho to ešte Branko vydrží, pozerať sa na mňa cez ružové okuliare a nevšímať si, ako funguje zemská príťažlivosť. Neviem si však predstaviť, že by som len raz počula, že v niečom vyzerám zle, nepristane mi to a pribrala som. Keď vidím okolo seba, ako si chlapi dovoľujú takto zhadzovať svoje partnerky, nechápem to. Ak by mi to povedal, zneistí ma tak, že s ním ďalej nemôžem žiť.“
Už ako malá bola dámička
O seba sa však stará priam ukážkovo. „To je moja vizitka. V našej periférnej štvrti nám s mamou hovorili dámičky. Mne to ostalo dodnes. Aj do obchodu idem upravená. A to nielen preto, že som verejne známa osoba. Na druhej strane sa však zase tak vážne neberiem. Najnudnejší človek je ten, kto sa začne veľmi sledovať.“
O herečkinej bohatej kariére nie je potrebné veľa hovoriť. Azda neexistuje človek, ktorý by si nevybavil aspoň pár filmov či seriálov, v ktorých účinkovala. Vyštudovala odbor fotografia na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a herectvo na VŠMU. Fotografii sa však nevenuje, pretože tvrdí, že má zručnosť a vkus, ale nemá tvorivé oko. Od roku 1978 je členkou činohry SND. Legendárne sú jej výkony v snímkach Anděl s ďáblem v těle, či S tebou mě baví svět. Nie je jej cudzí ani svet muzikálov. Má osem ocenení OTO. Obáva sa však, že už nemusí stretnúť výraznú hereckú príležitosť.
„Pozerám sa napríklad na Meryl Streep a žasnem. Vidím ženu, ktorá má niečo odžité, má správny background, je plná toho, čo vie a čo chce vypovedať, vládne remeslu a dostane šancu! A ja viem, že u nás ma žiadna nestretne. A je mi to strašne ľúto. Tak si to pre seba uzavriem a hovorím si, že sa nezbláznim, keď žiadna taká filmová rola nepríde.“
Rozhodne sa však neľutuje, venuje sa domácnosti a začala sa opäť učiť angličtinu.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
