lom veku rozumie, u mladých to kritizuje.
S manželom ste sa vzali pred sedemnástimi rokmi. Predtým ste však žili 12 rokov "nadivoko". Čo vás napokon primälo vziať si ho?
- Vzali sme sa z dvoch dôvodov. Vedela som, že naše rodiny si to želajú. A ďalším dôvodom boli financie. Ako som starla, začala som premýšľať o poslednej vôli a plánovanom dedičstve. Tak sme obaja zistili, že všetko bude jasnejšie a jednoduchšie, ak sa vezmeme.
Veríte či neveríte v inštitút manželstva?
- Vôbec. Nechápala som jeho zmysel, kým mi finančný poradca neprezradil, koľko by som v manželstve ušetrila. Okamžite som bola za.
Podľa vašich slov váš vzťah s manželom nevyzerá, že je založený na romantike, skôr praktickosti...
- Nepatríme medzi páry, ktoré slávia Valentína. Bola by som zdesená, keby som od Taylora dostala valentínku. To vôbec nie je druh nášho vzťahu. Dokonca si zabúdame dávať aj narodeninové darčeky. Zakaždým si deň predtým premyslím, či by som niečo Taylorovi na jeho narodeniny mala dať.
Vlastné deti s manželom nemáte, vychovávate dve z jeho predchádzajúceho vzťahu. Nikdy ste netúžili stať sa matkou?
- V mladosti som to nechcela. Neskôr sa to zmenilo. Nebol to však môj osud. Stále som si myslela, že to príde, čakala som, až sa to stane, ale nedošlo k tomu a ja som sa nestarala, čo si ľudia myslia. Ženy, ktoré deti nemajú, by si nemali myslieť, že niečo s nimi nie je v poriadku.
Prečo ste v mladosti nechceli mať deti?
- Keď som mala štrnásť rokov, v škole nám pustili inštruktážny film o pôrode. Všetci tam sedeli, dievčatá, chlapci, v jednej školskej hale. A potom prišiel vzdelávací film o pôrodných asistentkách. A je tam detailný záber ženy rodiacej dieťa... je to krvavé a nechutné. Počas tridsiatich sekúnd omdleli dvaja chlapci.
V tom čase to pre mňa bolo tak nechutné, že plodenie detí som z hlavy vytesnila.
Takže aj to zmenilo váš pohľad na materstvo?
- Prisahám, že ma to traumatizovalo. Nemala som deti a nemohla som vidieť nič, čo by malo s pôrodom niečo spoločné.
V minulosti ste preskočili z miesta pred kamerou za ňu. Režírovali ste polhodinový film pre americkú televíziu. Ako sa vám to pozdávalo?
- Ten proces ma veľmi bavil. A to som ešte dostávala rady priamo zo spálne, keďže manžel je režisér. Je to úžasná práca, ale už sa jej znovu venovať nebudem. Mojím osudom je herectvo.
Radšej si zahráte v divadle alebo vo filme?
- Dávam prednosť tomu, čo práve nerobím. Keď musím vstávať na ranné natáčanie, s láskou spomínam na divadelné dosky. Pri opakujúcich sa predstaveniach by som zase radšej stála na pľaci pred kamerou. Film je menej časovo náročný. Srdce mi asi skôr patrí ku kinematografii.
Vo filme ste sa niekoľkokrát objavili v Evinom rúchu. Niektorí novinári špekulovali, že ste tým chceli podporiť ženskú emancipáciu.
- To odmietam. Proste som zaťala zuby a išla do toho. Je zvláštne, že vo filmovom priemysle je prijateľnejšie násilie ako nahota a sexualita. Je to otrasné. Odhaľuje to niečo neblahé v ľudskej povahe. Na druhej strane nemôžete všetko zhadzovať na filmárov. Robia to, čo si žiada verejnosť.
Nikdy vám nerobilo problém vyzliekať sa pred kamerou?
- V mladosti som s tým mala problémy. Ako človek starne, natáčanie nahých scén je jednoduchšie. Je to oveľa viac o tej úlohe ako o tom, čo si o tom myslí mužské publikum. Je to oslobodzujúce.
Máte z niečoho z mladosti traumu?
- Najhoršie spomienky mám na prvý sex. Dodnes som naštvaná na to, ako som prišla o panenstvo. Bola to urážka od mladého muža. Moja dôverčivá romantická duša bola nechutne podvedená, moja ženskosť zneuctená. Stále som naozaj naštvaná.
Vraj ste sa v mladosti nechali tetovať. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?
- Moje tetovanie vzniklo v čase, kedy mali obrázky na koži len spoločenskí vyvrheli a ja som tým chcela ukázať svoju vlastnú rebéliu. Priznávam, že nebyť alkoholového opojenia, zrejme by som ruku pod tetovaciu ihlu nedala. Bola som veľmi, veľmi opitá. Bolo to už pred dávnymi, dávnymi časmi. Tetovanie nosili len námorníci a drsní chlapi z väzenia. Ja som sa rozhodla nechať sa tetovať, pretože nebolo nič viac šokujúce, čo by som mohla spraviť.
Dnes je ale z tetovania masová móda. Bije do očí na krkoch, rukách a dokonca aj na tvári na každom kroku.
- Som tým nesmierne znechutená a šokovaná, pretože sa to stalo hlavným prúdom, čo je pre mňa neprijateľné.
Módne je aj plastické vylepšovanie. Je to životný štýl nielen starších ľudí, ktorí chcú vymazať známky starnutia, ale aj mladých...
- Čistota mladistvej krásy mi pripadá tak úžasná, že je pre mňa strašné, keď sa mladé ženy kazia niečím umelým, preto plastickú chirurgiu u mladých ľudí odsudzujem.
A u starších ľudí je to podľa vás v poriadku?
- Chápem ženy, ktoré plastiku podstúpia. Ale ak sú v pokročilejšom veku. Myslím, že ľudia by mali mať viac možností robiť čokoľvek, čo ich urobí šťastnejšími.
Čo vás podľa vášho úsudku robí hviezdou?
- Hviezdou ma robí predovšetkým to, ako skvelo dokáže byť nehviezdna.
Premýšľali ste niekedy o tom, kedy je zrelý čas na odchod zo sveta filmu?
- Je ťažké opustiť náš biznis, jeho kreativitu a tú pozornosť, ktorú vám venujú. Páči sa mi myšlienka odchodu, ale nikdy som sa nepriblížila k tomu, aby som to urobila. Možno nikdy neskončím, veľmi milujem svoju prácu.
Takže herecký dôchodok vám zatiaľ nehrozí...
- Uvažujem o tom už dlho. No pri dobrej úlohe nedokážem povedať nie. Vždy vravím svojmu manželovi: 'Končím, už som urobila všetko, čo som chcela', a on na to: 'Áno, to určite.'
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
