ku, že vyštudoval sociológiu a ako prvý v českých končinách majstrovsky ovládal hru na dvanásťstrunovú gitaru?
Legendárny spevák, gitarista a skladateľ skonal pred desiatimi rokmi. Už od detstva mal všetky predpoklady stať sa slávnym, keďže pochádzal z muzikantskej rodiny. Vyštudoval teda podľa očakávania kompozíciu na Štátnom konzervatóriu v Prahe a neskôr absolvoval na Karlovej univerzite sociológiu a estetiku. Štúdium zavŕšil doktorátom.
Nič neplánoval
Už v pätnástich hral v skupine Framus, neskôr slávnej pod názvom rozšíreným o číslovku Five. Dlhý čas bol súčasťou Spirituál kvintetu, no už od 70. rokov sa stal sólistom s nezameniteľne lahodnou farbou hlasu. V ankete Zlatý slávik sa prepracoval na štvrté miesto. V roku 1976 založil vlastnú skupinu Flop a ako sólistovi mu vyšlo 15 albumov. Život bral spontánne a tešil sa z nových príležitostí.
„Neplánujem, pretože plány sa potom musia radikálne meniť a človek sa nerád vzdáva niečoho, k čomu sa upne. Veľa improvizujem a som rád, že si užívam pekné chvíle.“
Fanúšikovia si umelca vybavujú ako naliehavý sexi tenor s osobitým frázovaním. Podľa odborníkov mal schopnosť zaspievať aj „horí“ tak, aby to nikoho neurazilo. Jeho skladby „Máš chuť majoránky“, „Není všechno paráda“ či „Alenka v říši divů“ sa stali nezabudnuteľnými. Ani náhodou to však nebol interpret jedného štýlu. Mal rád rockenrol, spirituály, folk, country i pop.
Aj keď prerábal skladby zahraničných interpretov, dokázal im vtisnúť pečať vlastnej osobnosti. Neurazil nikdy ani tých, ktorí mali radi originál. Charakterizuje ho vyjadrenie:
„Myslím si, že tu sa oceňuje skôr slušnosť ako ostré lakte. Suverénnosťou bez poctivého remesla môžete kariéru začať, ale otázka je, ako dlho vydržíte.“
Nenávidel označenie Český Elvis
Hoci sa Karel Zich ako jeden z prvých prihlásil v 60. rokoch do Elvisovho českého fanklubu, označenie český Elvis mal v zuboch. Oveľa radšej sa pýšil skutočnosťou, že ako jeden z prvých v českej kotline majstrovsky ovládal hru na dvanásťstrunovú gitaru.
Láska si ho v živote našla až dvakrát. Jeho druhou manželkou bola o 17 rokov mladšia Jana.
„Keď máte určité zázemie, všetky problémy sa vám riešia ľahšie. 'Ve dvou se to táhne líp',“ skonštatoval po svadbe.
„Lásku beriem s presvedčením, že sa tí dvaja nemusia vzďaľovať. Naopak. Keď obaja nájdu patričnú mieru tolerancie a nenechajú si spolužitie nahlodávať malichernými maličkosťami, môžu mať nádherný vzťah až do smrti.“
Odišiel v čase, keď sa mu všetko začínalo úročiť
Osud sa mu však čoskoro obrátil chrbtom. Pomerne krátko po svadbe došlo k tragédii. Osudnou sa 55-ročnému umelcovi stala záľuba v potápaní. Z korzického Porto-Vecchia, kam odcestoval s potápačským oddielom, sa už živý nevrátil. Príčina úmrtia bola diagnostikovaná ako rozsiahly infarkt. Spevák sa ešte stihol vynoriť nad hladinu, vrtuľník ho previezol do nemocnice, no tam už upadol do bezvedomia. Potápanie však miloval.
„Urobil som si medzinárodný potápačský kurz. Potápanie je nádherný zážitok, musím povedať, že takáto výprava mi prináša neskutočné poznania. Svet pod vodou je úplne fantastický,“ nadchýnal sa pred posledným výletom K. Zich.
Smrť rozhodne nik nečakal. Bol v plnej sile, na vrchole kariéry.
„Myslel som si, že päťdesiatka je vek, keď sa už toho nedá príliš veľa urobiť, že človek už má zenit za sebou. Hlúposť. Mám pocit, že až dnes sa mi to všetko, čo som prežil a urobil, či už dobré alebo zlé, oblúkom vracia a začína úročiť. Keď sa teraz na seba dívam s istým odstupom, vidím, že som urobil množstvo strašných volovín. Ale keby som ich neurobil a nevznikla by z nich nejaká skúsenosť, robil by som voloviny iné a možno oveľa horšie.“
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
