Len čo v sedemdesiatych rokoch zaznela známa zvučka, celé Československo vtedy sedelo pri obrazovkách a s napätím očakávalo ďalší kriminálny príbeh, ktorý vyrieši príslušník Verejnej bezpečnosti Ján Zeman. A Vladimír Brabec, ktorý ho stvárňoval, sa stal jagavou hviezdou. Vtedy ešte netušil, ako veľmi mu táto práca zničí kariéru. A hoci včera oslávil okrúhlych osemdesiat rokov a od čias Zemana ich uplynulo takmer štyridsať, túto kapitolu svojho života považuje za uzavretú a nechce na ňu ani spomínať.
Popudí ho, keď mu neprídu na meno
Dôvodom Brabcovej zaťatosti sú kontroverzné reakcie, ktoré sa na seriál zosypali po Nežnej revolúcii. Kým pre niektorých zostali prípady majora Zemana len neškodnými kriminálkami, iní ho označili za jeden z totalitných nástrojov propagandy, ktorými divákom vymývali mozog. A keďže hral Brabec hlavnú rolu, najviac špiny sa zosypalo práve na neho. Dodnes je to pre neho citlivá téma, o ktorej sa odmieta baviť. A odmieta každučkú novinársku otázku.
„Nechcem o tom hovoriť, zase by ma osočovali niektorí hlúpi ľudia, čo z toho robia problém. Po revolúcii ma začali špiniť úplne nezmyselne... Bodka!“ nakričal pred pár rokmi na jedného redaktora počas rozhovoru.
Dokážu ho popudiť aj bežní ľudia, ktorí ho na ulici oslovujú len major Zeman. Neraz sa stalo, že mu rupli nervy a spýtal sa ich, či vôbec poznajú jeho pravé meno.
Zničená kariéra
Na majora Zemana má však Vladimír Brabec ťažké srdce aj z iného dôvodu. Vďaka nemu sa stal, takpovediac, hercom jednej roly. Keď ju získal, mnoho kolegov mu závidelo, že si dobre zarobí. On však zaplatil priveľkú daň. Dvere k filmu sa mu uzavreli celkom. Režiséri ho prestali obsadzovať. Zostalo mu len divadlo a sporadicky televízia, kde hral v inscenáciách, či napríklad v seriáli My všichni školou povinní. Tam stvárnil neprehliadnuteľného rozvedeného otca Richarda Jokla. S odstupom času priznal, že major Zeman mu zničil kariéru. Z jeho tieňa sa nikdy celkom nevymanil a veľmi ho to škrelo. Priznal to aj pred pár rokmi, keď začal hrať v českom seriáli Ulice.
„Chcel som sa nejako vysporiadať s tou minulosťou, ktorá ma stále prenasledovala, no sakra ukázať, že fakt nie som len major Zeman,“ zdôraznil.
Dabingový majster
Hoci filmová kariéra Vladimíra Brabca stagnovala, aj tak si vlastne zahral v obrovskom množstve filmov. A šlo o celosvetové trháky. Vďaka svojmu skvelému hlasu našiel obrovské uplatnenie v dabingu. Ten tvorí až tretinu v jeho životnej práci. A o tom, že to robí dobre, svedčí aj fakt, že mu v roku 1998 udelili Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v oblasti dabingu.
Vladimír Brabec daboval všetky filmy, kde hrali tí najväčší fešáci strieborného plátna ako je Omar Sharif, Sean Connery, Marlon Brando, Jean Paul Belmondo, Paul Newman, Donald Sutherland, Anthony Hopkins, Gene Hackman, či Marcello Mastroianni, s ktorým sa dokonca aj stretol.
„Bol v Prahe a prišiel do Národného divadla. Posedeli sme spolu a vďaka prekladateľke sme sa mohli aj pozhovárať. Bol to skvelý chlap,“ zaspomínal si.
Hlasom Vladimíra Brabca hovorí napríklad aj Leslie Nielsen, David Carradine, či Bilbo Pytlík v Pánovi prsteňov i v Hobbitovi.
Dvakrát ho zradilo srdce
Hereckú kariéru Vladimíra Brabca dvakrát ovplyvnilo aj zdravie. Nechýbalo veľa a majora Zemana by nebol hral. V roku 1974 totiž dostal infarkt priamo na javisku Národného divadla a v tom čase už mal za sebou prvé nakrúcania Majora Zemana. Filmári však počkali, kým sa uzdraví, a potom pokračoval v práci.
Druhýkrát osud zasiahol v roku 2002, keď sa už konečne dostával z tej „zemanovskej škatuľky“ a mohol sa prehrať k rolám deduškov. Uprostred rušnej ulice sa mu srdce opäť zastavilo. Nechýbalo veľa, bol by zomrel.
„Keď ma našli na rohu Vinohradskej a Mezibranskej ulice, mal som namále. Našťastie bolo okolo mňa milión anjelov. Ľudia si mohli myslieť, že tam leží nejaký ožran. A šťastím bolo, že šli okolo dvaja lekári – internisti, ktorí ma začali profesionálne oživovať. A do tretice – dokážete pochopiť, že doktorka v sanitke sa volala Herzová – teda v preklade Srdcová a ja som mal srdcový kolaps?!“
A hoci lekári zalamovali rukami, Brabec sa rýchlo zotavil a vrátil sa do práce. Konečne má mnoho pracovných príležitostí.
„Musím pracovať! Inak umriem. Práca ma drží pri živote. A ja chcem ísť ešte do vŕšku a nie pod zem,“ vyznal sa pred pár mesiacmi.
Priznal zálety
Život ho baví aj vďaka vydarenej rodine. S manželkou Naďou sa oženil v roku 1955 a dodnes sú spolu. Majú dcéru Helenu a syna Pavla, pričom obe deti idú v otcových šľapajach. Brabec však v jednom rozhovore priznal, že nebol práve prototypom ideálneho chlapa. Dokonca naznačil, že bol svojej manželke neverný. V čase, keď bol na vrchole slávy, bol priam magnetom pre ženy.
„Každý muž urobí za život nejakú hlúposť. Moja žena je však taká tolerantná, že mi niektoré veci odpustila. Mali sme rodinu a boli sme už manželia, ktorí o sebe už kadečo vedeli. Ono to v tú danú chvíľu samozrejme bolí, ale človek po istom čase zistí, že to zase odbolí a zostane to, čomu hovoríme láska. A láska v podobe človečenstva, tá súhra a životný vzťah. Máme sa dnes, ako starneme, stále radšej,“ skonštatoval.
Brabec musí milovať lietanie
Okrem herectva a rodiny má Vladimír Brabec ešte jednu veľkú celoživotnú vášeň. A tou je lietanie. Ako žartuje, už jeho priezvisko ho k tomu predurčuje. O lietaní sníval odmala a svoje sny si aj naplnil.
„Najskôr som skladal modely, ale neuspokojovalo ma to. Potom som sa štyri roky venoval parašutizmu. A keď som sa skamarátil s Luďkom Munzarom, začal som lietať na vetroňoch,“ spomínal.
O tom, že šťastena a anjeli strážni pri ňom stoja celý život, sa mohol presvedčiť aj vtedy, keď havaroval s lietadlom.
„Fúkal vtedy silný vietor a pri návrate blízko letiska som zrazu videl, že je zle. Bol som vo výške verejného osvetlenia, krídlom som zavadil o lampu, vletel som do čerešne. Lietadlo sa zlomilo a zostal som v ňom zakliesnený. Z toho stresu som začal plakať. Za chvíľku ale prišli chlapci a vyslobodili ma. Bol tam so mnou syn, ale manželke to povedal až po roku.“
Len kritizuje
Dnes už sám nelietava, no pocit voľnosti mu chýba. Dnes už na seba dáva väčší pozor.
„Ani necvičím. Bojím sa nejako veľmi hýbať, telo je zničené. Chrbtica je zlá, mám trojitý by-pass a mnoho ďalších problémov. Na chalupe pomaly nič nerobím, unaví ma aj kosačka, ktorá beží na pomalý výkon. Starám sa maximálne o drevo na kúrenie. Našťastie občas prídu deti a spýtajú sa, čo je potrebné urobiť. A ja len kritizujem. Mám šťastný život,“ povedal s úsmevom nedávno.
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
