Väčšiu časť života prežívajú ako larvy vo vode. Dospelé podenky žijú na suchu, majú zakrpatené ústne ústrojenstvo a preto žijú veľmi krátko niekoľko hodín, niekedy aj niekoľko desiatok hodín. Charakteristickým znakom podeniek sú na konci zadočka dva dlhé štety a prostredný paštet, ktoré ich odlišujú od podobných pošvatiek, ktoré majú iba dva štety.
Dospelé jedince takmer pravidelne vytvárajú najmä na nížinných riekach najmä na Tise, Latorici a Bodrogu takzvané kvitnutie vody, kedy sa nad hladinou riek roja milióny jedincov a následne pokrývajú po splnení si základnej povinnosti zachovania rodu vodnú hladinu a rybám pripravia nevídanú hostinu.
Larvy podeniek žijúce v chodbičkách hlinitých brehov sú špeciálnou maškrtou pre jesetera malého. Ale až osemnásť druhov podeniek je chránených a vymenovaných vo vyhláške o rybárstve, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve. A keďže len máloktorý rybár je odborník – hydrobiológ a vyzná sa v jednotlivých druhoch, určite sa neodporúča lov na tento väčšinou chránený vodný hmyz.
V menších potokoch je menej podeniek a ide o menšie druhy, ale v úživných riekach napríklad mrenového pásma sa môžu ryby živiace sa potravou dna priam vypásať na množstve podeniek, pošvatiek, potočníkov, alebo krivákov ako napríklad na Ondave nad Kladzanami, kde sme pod prvým náhodne otočeným kameňom, tesne pri brehu našli niekoľko väčších podeniek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
