Presne 8 kamiónov techniky, obrovskú svetelnú, pyrotechnickú šou a svoje najväčšie hity privezie do Košíc 26. mája legendárna česká kapela Lucie. Štyria charizmatickí muzikanti David Koller, Robert Kodym, Petr Chovanec a Michal Dvořák sa po desaťročnej pauze opäť rozhodli vyraziť na veľkolepé turné. Záujem fanúšikov ich príjemne prekvapil, za 48 hodín sa v Prahe vypredalo 7-tisíc vstupeniek, čím prekonali aj mnohé zahraničné megahviezdy. Pri rozhovore v Košiciach bola s nimi veľká sranda, na košickú Steel Arénu sa tešia a východniarov nechali pozdravovať.

Prezradíte, čo vás vlastne navzájom na sebe tak strašne štvalo, že ste sa na desať rokov rozišli?

David Koller: My sme stále rovnakí, len teraz nie sme, pánboh zaplať, rozpadnutí. To je obvykle tak, že jeden hovorí zelená, druhý modrá, tretí žltá... Boli sme spolu intenzívne takmer 18 rokov a kto zažil osemnásťročný vzťah, tak vie, o čom to je. Toho druhého poznáte dokonale, viete už dopredu, ako sa bude debata, situácia či konflikt vyvíjať, takže toho má človek už plné zuby. Tých desať rokov sme sa intenzívne nevideli, takže dnes sa normálne teším z toho, že sme spolu, že sa zase uvidím so svojimi starými kámošmi.

A čo vás dalo opäť dohromady?

Robert Kodym: Túžba po sláve a po prachoch...

Keď sa obzriete za seba, na čo ste pyšní za tých desať rokov, čo ste sa nám, fanúšikom, stratili z očí ako kapela?

David Koller: K súkromnej sfére by som chcel povedať, že mám troch synov. Dvaja sú úžasní malí chlapci. Teraz začali hrať futbal, hrajú na klavír, je s nimi strašná zábava. Som rád, že ich vidím rásť a že sú to slušní chlapci. Ten najstarší (28) s nami teraz hrá na bubny ako druhý bubeník. Je to tiež zábavné vidieť ho hrať pesničky, ktoré som vymyslel kedysi a on to hraje po svojom na základe mojich provokácií. Je to medzi nami taká interaktívna zábava, robíme si srandu. Z tých pracovných vecí som rád, že sa nám podarilo s Davidom Černým urobiť MeetFactory, taký veľký kulturák v Prahe, nezávislú scénu, ateliérový program, dve galérie, sála pre 600 ľudí, divadlo. Musím zaklopať, že to zatiaľ prosperuje a jazdia tam tvoriť aj umelci zo Slovenska.

A nespomeniete aj vašu novú lásku - Slovenku?

David Koller: Tak o tom ja nič neviem. Že ste to čítali v bulvári? Tak tomu nemôžete veriť, čo píše bulvár.

Čo prezradí o sebe Robert Kodym?

Mne sa podarilo zachrániť kaštieľ, v ktorom aj bývam, zasadiť niekoľko stromov a splodiť dcéru. To je tak všetko. Ja som rád, že mám muziku stále viac a viac rád, že je to naozajstná moja láska.

Vraj ste chceli byť archeológ...

Áno, ale keď som prišiel do puberty, zradili ma hormóny, začal som sa meniť nielen fyzicky, ale aj psychicky a to ma odviedlo od vedných odborov k múze hudobnej.

A Michal Dvořák?

Konečne som našiel výbornú ženu, s ktorou máme podobné záujmy, ona je dídžejka, ja muzikant. Je vraj fajn, že si tieto dve profesie nelezú do kapusty, lebo údajne potom manželstvo neklape. Máme dvoch krásnych malých synov. Za tých desať rokov som uskutočnil aj svoj detský sen - cestu okolo sveta s kamarátmi - režisérmi. Táto cesta mi celkom zásadne zmenila môj pohľad na svet, zistil som, že niektoré veci, ktoré mi dovtedy pripadali dôležité, dôležité vôbec nie sú. Mňa to veľmi uvoľnilo aj v muzike. Napríklad v Senegale, čo ma fascinovalo asi najviac, sú všetci bubeníci. Ľudia hudbou žijú, každodenne. Každá village party vyzerá tak, že sa zíde sto až 150 chlapov a bubnujú naraz a vyznie to neskutočne, až mráz behá po chrbte. Sloboda a prirodzenosť sú pre muziku najdôležitejšie.

A P.B.CH.?

Som pyšný na to, že som živý a zdravý. To považujem za alfu a omegu, aj okolie je zdravé. To, že sme sa dali opäť dohromady, to je myslím dosť zásadná vec. Súkromie je od toho, aby to bolo súkromné, takže nemám potrebu o tom hovoriť do novín. Rád si o tom porozprávam s niekým pri stole v pokoji, takže ak niekto bude chcieť, nech sa prihlási...

Na čo sa môžeme na turné tešiť?

Robert Kodym: Budete počuť všetky naše najlepšie pesničky, ktoré sme vymysleli za tých 29 rokov trvania skupiny. Turné chystáme už dlho a teraz sme zaradili aj pesničky, ktoré sme nehrali aj dvadsať rokov. To bolo celkom zvláštne zahrať ich znovu.

Stalo sa vám, že ste si nepamätali niektoré skladby, texty, keď ste sa teraz zišli na skúškach?

David Koller: Keď sme začali prvýkrát spolu skúšať po desiatich rokoch pauzy, bolo fajn pozorovať, ako nám to naskakuje a ako je čas vlastne relatívny pojem. Tie pesničky sme hrali akoby sme sa nevideli iba mesiac. Toto turné bude zvláštne v tom, že takú rozsiahlu akciu sme nikdy nepodnikali, aby sme hrali v takých veľkých priestoroch, halách a toľko tisíc ľudí na nás prišlo. Predpredaje vstupeniek nám ukazujú, že fanúšikovia prídu a my sa snažíme, aby tej mimoriadnosti zodpovedala aj tá šou, ktorú predvedieme, vrátane pódia, svetiel, pyroefektov a ešte nejakých tajomstiev, ktorými prekvapíme.

Ako sa pripravujete na turné? Športujete?

Robert Kodym: Životospráva, telocvik, meditácie, šach...

A ktoré sú vaše najobľúbenejšie pesničky?

Robert Kodym: Voda, čo ma drží nad vodou...

P.B.CH: Atlantída nie je zlá....

David Koller: Yesterday, Šrouby do hlavy...Tá nám tak strašne vadila, až sme si ju napokon obľúbili.

Ako kapela ste získali strašne veľa ocenení, Slávikov, hudobné ceny Aurel...

Robert Kodym: Najviac si cením víťazstvo na Mladej piesni Gottwaldov, kde sme získali Hlavnú cenu, ale i Cenu divákov. S Michalom sme sa vtedy tak ožrali, že sme nemohli chodiť, išli sme po štyroch... To bolo v roku 1988 ešte za Československej socialistickej republiky.

Michal Dvořák: Všetky ceny sú dobré, ale najväčším ocenením sú fanúšikovia a mňa príjemne prekvapilo, že je o turné Lucie po desiatich rokoch taký obrovský záujem.

David Koller: Mne sa páčilo, keď sme po povodniach v Prahe v roku 2002 urobili koncerty a vybrali peniaze pre ľudí v Karlíne, ktorým spadol dom a urobili sme pre slepecké konzervatórium aukciu našich Slávikov a gitár a vybrali sme skoro pol milióna a kúpili sme im potrebné vybavenie.

Robert Kodym: Pamätám si na ocenenie, keď sme robili predkapelu na Strahove v Prahe, kde sme hrali skromne pre 130-tisíc ľudí a keď sme dohrali, tak nám gitarista z Rolling Stones Keith Richards povedal, že naša hudba má skvelú energiu. To si pamätám, to mi hovoril do ucha, ale vôbec nás nepočul.... Ale keď si nás vybrali, tak nás asi počuli, či?

V Prahe teraz začali hrať muzikál kapely Lucie...

David Koller: Muzikál je v začiatku, chceme ešte tento neopracovaný drahokam trochu vybrúsiť. Teraz sa tých vecí nakopilo, takže to nemôže človek všetko kontrolovať. Muzikál bol hotový za pár mesiacov, takže teraz po turné sa tomu chceme viac venovať, chodiť sa pozerať a doladiť a vyladiť do detailov veci...

Rozhovor bude v prílohe určenej ženám, takže sa pýtam, čo ste sa o ženách naučili?

Robert Kodym: Čím viac toho viem, tým viac toho neviem.

David Koller: To je pekné, pripájam sa k tomu...

P.B.CH.: Naučil som sa, že každá žena je hysterka, keď jej muž dá príčinu... Myslel som, že objavím nejakú ženu, ktorá hysterická nie je a za celých 58 rokov sa mi to nepodarilo. Takže už viem o ženách to, že hystéria je vlastne prejav života a žena to v sebe musí mať. Dá sa to korigovať, no ja to neviem...

Robert Kodym: Ženy sa nedajú eliminovať, nedá sa bez nich žiť, veď zaberajú takmer 80 percent debát a myšlienok v živote...

David Koller: Režisér Luis Buňuel na otázku, čo považuje za najväčší úspech svojho života, odpovedal, keď ho v 75 rokoch prestali konečne baviť ženy.

Máte ešte pred koncertom trému, aký je váš rituál, kým vyjdete na pódium? A riešite ešte aj kostýmy, lebo kedysi ste vystupovali v takých špeciálnych...

Robert Kodym: Ja sa držím toho, čo mi poradil kamoš z Wanastovych vjecy. Vyser se na to, de o hovno, de o hovno. To si opakujem a idem do toho... A čo sa týka kostýmov, ideme na to civilne. Kedysi nám také kožené oblečky ušila pani Popovičová a ja som sa úprimne tešil, že mám kostým ako Richie Sambora, ale potom som v telke zhliadol kapelu Allegro Michala Davida a oni mali od pani Popovičovej také isté... Tak sme si povedali dosť.

A môžeme sa tešiť na aj na nové cedéčko?

David Koller: Turné teraz zaberie veľa času a sme radi, že sme radi a sotva stíhame ešte muzikál v divadle. Po turné si sadneme a budeme sa baviť, čo ďalej. Takže o novom cédečku sme sa zatiaľ nebavili... Ale z koncertu bude určite natočené live dévedéčko.

Máte ešte nejaký nesplnený sen v muzike?

David Koller: V muzike nebudem nikdy spokojný. Jedna vec je tie pesničky napísať, druhá dať ich dohromady. V tú chvíľu, keď to človek robí, ho to uspokojí, ale keď je pauza, tak človek chce znovu urobiť niečo nového. Takže ten proces je dosť úmorný a zamestnáva to myseľ, ale o tom to je.

Pôsobíte ako šťastní ľudia, robíte to, čo vás baví a ešte s obrovským úspechom...

Michal Dvořák: To by bolo trošku divné, keby sa nám to nepáčilo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.