Nezabudnuteľný Samo Pichanda, Urban Habdža, boxer Komínek, predstaviteľ charizmatických chlapov - Štefan Kvietik.
„Môj život bol nádherný. Mal som prácu, ktorá ma napĺňala a miloval som ju, bol som obklopený láskou a ľuďmi, ktorí ma obohacovali, a mám milujúcu rodinu, ktorá ma v každej situácii podržala. Rúhal by som sa, keby som nevyslovil svoje pokorné poďakovanie Najvyššiemu, že po celý čas nado mnou držal ochrannú ruku, a že mi požehnal život krásny a bohatý,“ vyznal sa jubilant.
Udelili mu európsku cenu
Jeden z predstaviteľov takzvanej zlatej generácie slovenských hercov prežil na divadelných doskách polstoročie a stvárnil množstvo nezabudnuteľných filmových úloh.
Hoci pred vyše desiatimi rokmi odišiel do hereckého dôchodku, ľudia na neho nezabúdajú. A jeho majstrovstvo bolo pred mesiacom aj náležite ocenené.
Štefanovi Kvietikovi v Prahe udelili Európsku cenu Trebbia 2014 za celoživotné dielo.
„Moje kroky na pódium k prevzatiu ceny boli sprevádzané krásnym vnútorným adrenalínom, ktorému som sa nikdy v živote nebránil. Ak človek nemá trému, tak nemá zodpovednosť,“ povedal pri tejto príležitosti pre TASR.
Či mu však počas aktívneho hereckého života bolo bližšie divadlo, film alebo televízia, špecifikovať nedokázal.
„Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať. My sme boli generácia pripravovaná na dosky, ktoré znamenajú svet. Za pochodu sme sa učili novým hereckým výrazovým prostriedkom, ktoré si vyžadovala kamera, či už televízna alebo filmová. Ale spravilo to jednu veľkú vec, že tú veľkú temperamentnú slovenskú dušu tá kamera, ktorá je nemilosrdná, zdisciplinovala, dala do výrazových prostriedkov, ktoré boli znesiteľné, ale pri týchto príležitostiach neabsentoval hlboký a veľký vnútorný svet a život herca,“ vyznal sa.
Herecky „úrodné“ Plachtince
S troškou nadhľadu sa dá povedať, že Štefan Kvietik dostal herecké gény do vienka už len vďaka svojmu rodisku.
Pochádza totiž z okresu Veľký Krtíš, z herecky mimoriadne úrodnej plachtinskej doliny. Narodil sa v Dolných Plachtinciach, rovnako ako Ctibor Filčík. Zo Stredných Plachtiniec pochádza Július Pántik a z Horných Plachtiniec Milan Kňažko.
„Otec bol sedliak, ale mal spôsoby ako aristokrat. Úžasný džentlmen. A mal prenádherný hlas – basbarytón,“ povedal Š. Kvietik v jednom rozhovore a z toho je teda jasné, po kom zdedil svoj nezameniteľný charizmatický hlas.
Rodičom vďačí aj za výber svojej profesie. Ako chlapča sa síce chcel stať lekárom, no keďže otec s mamou boli ochotníckymi hercami, aj jeho život sa takto akosi nasmeroval k tomuto chlebíku.
Po štúdiu na VŠMU pôsobil v martinskom divadle a v roku 1959 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla, kde napokon prežil päťdesiat rokov svojho života.
Urbana Habdžu hral s láskou
Napriek všetkému divadelnému kumštu si obdiv divákov a najmä diváčok získal televíznymi úlohami, či už išlo o Sama Pichandu z Tisícročnej včely, horolezca Pirina z Medenej veže, alebo Urbana Habdžu z Červeného vína.
„Som veľmi rád, že tento film vznikol. Robil som to s veľkou láskou. Postava mi bola blízka nielen svojou filozofiou, ale aj činnosťou, ktorej sa venovala, mám na mysli vinohradníctvo, dotyk s prírodou. V mladosti, ale aj neskôr, som bol s vinohradníctvom v kontakte,“ povedal o dnes už kultovej snímke.
Ak by to však boli vtedajšie okolnosti a “mocnosti“ dovolili, zo Štefana Kvietika mohol byť herec známy aj v zahraničí. Mal totiž aj ponuku z Hollywoodu.
„S filmom Boxer a smrť som bol na filmovom festivale v Corku. Po premietaní ma oslovil istý filmový producent a ponúkol mi spoluprácu na jeho novom filmovom projekte. Chcel vedieť len jedno: „Za koľko?“ Placho a skôr položartom som poznamenal, že by som rád vlastnil auto Hilman Minx. Trochu čudne sa zatváril a pokračoval: „To si kúpite za diéty, ale koľko chcete za film?“ Neskôr som sa dozvedel, že tento pán navštívil aj Filmexport v Prahe a aj to, s akou informáciou odišiel – že v takom filme náš herec nemôže hrať. A bolo po paráde,“ opísal v jednom rozhovore svoju nenaplnenú hollywoodsku kariéru.
Nechápali jeho politické názory
Po Nežnej revolúcii ho zlákala politika, do žiadnej strany však nevstúpil, lebo si chcel zachovať čistý štít bezpartajného.
Dve volebné obdobia pôsobil ako poslanec Národnej rady, no v knihe memoárov Život bez opony priznal, že mu politická kariéra priniesla viac starostí ako radosti.
Dotkla sa ho najmä kritika medzi kolegami, ktorí neschvaľovali jeho túžbu po samostatnosti Slovenska.
Táto názorová rozdielnosť sa napokon preniesla aj do Národného divadla.
„Keď som legitímne vyjadril názor na príležitosť mať samostatnú Slovenskú republiku, žasol som, že to niektorým prekážalo,“ vysvetlil Kvietik, ktorý sa napokon rozhodol zavesiť herectvo na klinec a odišiel do dôchodku.
Horkú pilulku musel herec prehltnúť aj v roku 2005, keď sa objavilo podozrenie, že kedysi spolupracoval s ŠtB a údajne prepožičiaval byt na konšpiračné schôdzky. Kvietik to označil za nezmysel a ešte viac sa pred svetom uzavrel.
Tvári sa však spokojne, život v ústraní mu vraj vyhovuje.
„Konečne sa môžem venovať rodine, svojim vnukom a záujmom, na ktoré som nemal čas. Ak niekto nie je v novinách každý deň, to ešte neznamená, že nežije. Ja som sa neodmlčal, len moje javisko je už maličké a scéna rodinná,“ povedal trojnásobný otec a hrdý dedko.
Hereckú štafetu odovzdáva vnukovi
Rodina sa totiž Štefanovi Kvietikovi naozaj vydarila. S manželkou Evou vychovali tri deti.
Dcéra Ľubica vyštudovala dejiny umenia na Karlovej univerzite v Prahe, no už vyše 30 rokov žije v New Yorku a pôsobí na tamojšej univerzite.
Mladšia dcéra Ivica je doktorka prírodných vied a patentová právnička v Rakúsku a jediný syn Martin síce vyštudoval filmovú réžiu, no je spolumajiteľom veľkej investičnej skupiny.
Má dvoch synov Matúša a Marka a vyzerá to tak, že práve Matúš pôjde v dedových stopách, pretože študuje herectvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
