Ešte pred rokmi by nebolo veľa ľudí, čo by stavili korunu, že sa Maroš Kramár niekedy usadí. Dnes je z neho šťastný milujúci a milovaný manžel a otec troch detí. Aj keď pred pár dňami oslávil 55 rokov, životný optimizmus a energia mu nechýbajú. Vyhlasuje o sebe, že je lenivý vorkoholik. Rád by oddychoval, ale stále s ním šijú všetci čerti.
Maroš Kramár akosi nestíha starnúť. Jediné, čo pripomína vek, je občasná vráska, ktorá mu však pridáva na charizme. Tú mal vždy, aj ako slobodný starý mládenec, aj ako otec rodiny. Sobotňajšie narodeniny ho zaradili do okruhu päťdesiatpäťročných.
Na pol ceste k šesťdesiatke by sa už mohlo aj rekapitulovať. So šibalským úsmevom nad touto myšlienkou len pohodí rukou.
„Ja ešte nerekapitulujem a hlavne nekapitulujem. Ja sa stále pozerám dopredu. Žijem normálny život.“
Narodeninové prianie má už niekoľko rokov rovnaké, zdravie pre seba a svoju rodinu a aby bola práca, lebo tá je jeho veľkou srdcovkou.
Hercom od malička
Na nedostatok pracovných príležitostí sa Kramár rozhodne sťažovať nemôže. A takto je to od jeho piatich rokov, keď po prvýkrát okúsil herecký chlebíček. Nešlo pri tom o žiadne pokútne pivničné hranie sa, ale rovno o Shakespeara. Svojich päť minút slávy si užíval ako chlapča s loptičkou, ktorá sa mu zakotúľala medzi divákov.
„Medzi hercami sa cítil ako jeden z nich, oni ho tak tiež brali, čím sa dokázal zbaviť akýchkoľvek zábran. Tým, že nebol hanblivý, prichádzali mu stále nejaké nové ponuky, aj z televízie. Vôbec nemám šajnu, kam by jeho život smeroval, keby nerobil herectvo,“ spomína dnes jeho mama Tatiana.
Hrať sa môže dodnes
K herectvu mal pritom našliapnuté, keďže jeho otec aj starý otec si divadlo vybrali ako svoje životné poslanie.
Mama sa s výberom povolania pre svojho jediného syna zmierila bez väčších výhrad. Jediné, čo jej prekážalo, bol fakt, že s ním nemohla byť toľko, koľko chcela. Ako grafička detských časopisov sa z práce nedokázala vždy uvoľniť, a tak si na filmovačkách musel Kramár už v detstve vystačiť sám.
„V divadle som vyrastal od malička, iná voľba povolania v mojom prípade ani neprichádzala do úvahy. Je pravda, že som možno prišiel o detstvo, ale na druhej strane sa môžem hrať dodnes,“ dodáva herec.
Rozvodom rodičov trpel
Herectvo veľmi skoro rodinu rozdelilo a nielen to. Rodičia sa presne v roku, keď Kramár absolvoval prijímačky na brnianske konzervatórium, rozviedli. Celú situáciu niesol ťažko.
„Mal som štrnásť rokov, bolo to také smutné obdobie, ako to už býva. Všetci sme sa trápili. Ale bolo to v čase, keď som robil skúšky na konzervatórium v Brne, takže pre mňa bolo šťastím, že som v najhoršom období unikol z tej atmosféry preč.“
Našťastie, rodinné väzby sa postupom času zlepšili a so svojou nevlastnou sestrou má herec dobrý vzťah.
Kvôli dievčatám plakal
Brno sa pre Maroša Kramára stalo symbolom dospievania. Tam spoznával prvé lásky, tam nastali prvé strety s reálnym životom.
„Na Brno mám naozaj krásne spomienky, prežil som tam prvé krásne lásky. Ale nemyslím, že by som tam nejakú zanechal v slzách. Skôr som plakal ja. Bol som zaľúbený a ona ma odmietala. Potom som to prelomil,“ smeje sa dlhoročný lámač ženských sŕdc.
Aj jeho mama spomína, že o dievčatá nemal núdzu nikdy.
„Veľa dievčat mu písalo zaľúbené listy, ktorých okraje nechali obhorieť, chodili na jeho predstavenia aj zďaleka.“
Sexsymbol niekoľkých generácií však dlhé roky odolával. Mnohí si mysleli, že svoju voľnosť za pokojný manželský život nikdy nevymení. No niekde hore to bolo vymyslené inak a veľmi dobre.
Oženil sa pod nátlakom
Duchom večne mladý Kramár sa jednoducho potreboval vybúriť, užiť si život so všetkými jeho dobrými aj zlými stránkami. Všetky jeho ženské známosti trvali dva roky, až prišla Nataša Nikitinová a bolo rozhodnuté.
„Musel dlho vyberať, aby vybral tu najlepšiu a najsprávnejšiu. Aspoň tak mi to stále hovorí,“ zabáva sa jeho manželka.
Kým ho dostala pred oltár, ubehlo sedem rokov.
„To už sme čakali Tamarku. Nataša mi povedala, že keď si ju nevezmem, moja dcéra bude mať priezvisko Nikitinová. To rozhodlo,“ pobavene vysvetľuje otec dnes už troch detí.
Na otázku prečo práve Nataša sa stala vyvolenou, začne herec vyratúvať vlastnosti, ktoré si na ženách váži.
„Nijako na mňa netlačila. Rozumeli sme si. Je inteligentná, sebestačná. Mne sa vždy páčili baby, ktoré sa vedeli o seba postarať, silné osobnosti. Že to nie je len žena, o ktorú sa treba starať, vodiť ju za ruku.“
Žije dva životy
Rozcestovaný herec má zaručený návod na udržanie manželstva.
„Hovorí sa, že keď je človek málo doma, vtedy to manželstvo vydrží dlhšie. Po troch dňoch, keď som preč, mi začnú chýbať a zase, keď som doma už tri dni, sa ma začnú pýtať, kedy už pôjdem preč. Človek sa im nezavďačí,“ vysvetľuje pomery v domácnosti so svojím povestným humorom.
Prvá dcéra Tamara je dnes už štrnásťročná slečna, syn Timur ide v otcových šľapajach a možno z neho vyrastie ďalší herec a najmladší Marko je ešte benjamínkom celej rodiny. Práve deti udržujú sympatického herca v mladom móde.
„Ľudia mávajú v mojom veku vnúčatá, takže sa musím cítiť adekvátne k ich veku. Inú možnosť nemám.“
Kondíciu si nestíha udržať ani cvičením.
„Ja mám dva životy. Jeden rodinný a druhý môj samostatný, po hoteloch Čiech a Slovenska.“
Pracovných ponúk je skutočne neúrekom, veď kto by sa na tohto sympaťáka nerád pozeral.
Lenivý vorkoholik
Momentálne ho zamestnáva seriál Búrlivé víno. Okrem toho absolvuje množstvo ciest po Slovensku a Čechách s kočovnými predstaveniami. Obľúbenými sa stali Lordi či Mandarínková izba. Rovnako, ak nie viac, sa mu darí aj v Českej republike.
Ako jeden z mála hercov dokáže češtinou rozprávať ako rodným jazykom a aj preto sa stal obsadzovaným v mnohých projektoch, napríklad už v ôsmej sérii seriálu Ordinace v růžové zahradě. Vo filmoch sa objavuje len sporadicky.
„Som taký lenivý vorkoholik. Nechce sa mi, no neviem sedieť len tak doma. Kalendár mám plný termínov. V živote som mal šťastie, že moja robota je aj mojím koníčkom,“ spokojne konštatuje.
Sen? Vlastné divadlo
Okrem herectva už neraz „zabŕdol“ aj do podnikania. Aj keď mu projekt vlastného divadla nevyšiel, nevylučuje, že by to vyskúšal opäť.
„Stále koketujem s touto myšlienkou, ešte stále som však z toho, čo sa mi stalo, dosť znechutený, takže možno to bude otázkou budúcnosti... No tá myšlienka určite ešte nie je mŕtva.“
Kramár odohrá ročne niekoľko stoviek predstavení, paradoxne oveľa viac ich je za hranicami nášho štátu. Sám už neraz komentoval, že v Čechách je publikum oveľa vyspelejšie a rado dá peniaze na kultúru, čím si vyslúžil obrovskú vlnu kritiky.
„Výchova ku kultúre, žiaľ, u nás zaostáva. Môže písať, kto chce, čo chce proti mne, toto je skutočnosť, ktorá sa nedá vyvrátiť a s ktorou treba do budúcnosti niečo urobiť,“ myslí si herec.
Možno práve vlastné divadlo Maroša Kramára nám reputáciu vylepší.
Autor: Spracovala: Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
