Teraz za nich Julia Robertsová inkasuje rekordné honoráre. A nebojí sa pritom, že jej úsmev vyrysuje na tvári vrásky.
Nedávno ste prekonali obrovskú stratu zo smrti svojej sestry Nancy, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život. Prešiel už ten najväčší smútok?
- Zlomilo mi to srdce. Je to len niekoľko dní. Nedá sa vypovedať, čím sme si všetci - celá naša rodina - v týchto dňoch prešli. Nikomu neželáte, aby sa mu stalo niečo zlé. Ale je toľko tragických, bolestivých, nevysvetliteľných vecí na svete.
Útechu vám zrejme v týchto ťažkých chvíľach poskytuje váš manžel, deti. Čo všetko nachádzate po jeho boku?
- Spája nás rodinný život. Máme rovnaký zmysel pre humor. Náš zoznam priorít v osobnom živote nemá rozdiely. Sme obaja v šťastnom manželstve s deťmi vedieme úplne normálny, ničím nerušený život mimo zvláštneho prostredia šoubiznisu, ktorý sme si zvolili ako prácu.
O Hollywoode hovoríte ako o zvláštnom prostredí. Ako by ste vnímali, keby sa vaše deti chceli nasledovať vaše kroky a rozhodli by sa pre hereckú kariéru?
- Inštinktívne cítim, že ak sa moje deti budú chcieť stať umelcami, určite by mali počkať. Preferujem možnosť, aby čakali, ako najdlhšie budú môcť.
Matkou ste sa stali v neskoršom veku. Hovorí sa, že žena vtedy všetko vníma úplne inak. Mali ste aj vy také pocity?
- Deti mi úplne zmenili život. Už sa nikdy nebudem nudiť. Z každodenného života si už potom tak veľa neuvedomujete, ak máte doma malých zlodejov času.
Ste známa striktným postojom voči foteniu vašich detí médiami. Čo vás na tom najviac rozčuľuje?
- Nedokážem pochopiť, prečo ľudia chú vedieť, ako vyzerajú deti slávnych osobností. Nevidím žiadny rozumný dôvod, prečo fotiť deti celebrít. Všetky deti sú predsa rovnako roztomilé. Správanie fotografov mi pripadá sprosté, ak sa snažia naháňať celebrity, ktoré kočíkujú deti a nemôžu sa voči útokom fotoaparátov brániť. Mám veľký problém s tým, keď niekto chce fotiť moje deti. Vždy, keď vidím fotografa, je mi zle. Nikto nemá právo fotiť moje deti, keď si to neželám. Prestaňte zverejňovať fotky slávnych detí.
Vyrastajú vaše deti na rozprávkach?
- Samozrejme. Čo sa však týka pozerania rozprávok, u nás doma sme prísni. Uprednostňujeme knihy. Navzájom si čítame rozprávky aj poéziu.
Čiže žiadne Disney rozprávky v televízii?
- Žiadne bez rodičovskej úpravy. S manželom si myslíme, že v priebehu dňa trávime spolu veľmi málo času. A tak ten čas čo môžeme byť spolu, chceme stráviť spoločne.
Televíziu hádam nezavrhujete úplne?
- Milujem televíziu a filmy. Vyrastala som na tom. Ale myslím si, že je správne ukázať deťom aj inú alternatívu.
V jednom rozhovore ste prezradili, že ste nikdy neboli pestovanou hviezdou, ktorá by svoju kariéru postavila na tom, že si sleduje každú vrásku.
- Na dievča som bola vždy veľmi vysoká a múdra, na dámu sa zase neviem poriadne obliekať. Vlastne sa ani nepovažujem za ženu, skôr som niečo medzi kuraťom a prostitútkou.
Nedá mi preto sa neopýtať, čo vy a botox?
- Rezolútne odmietam ničiť si vrásky botoxom ako to robí väčšina mojich kolegýň. Chcem, aby moja tvár rozprávala príbeh jej života a hlavne, aby moje deti poznali, čo si myslia, už z výrazu tváre. Tvár rozpráva príbeh a nemal by to byť príbeh o tom, že ste išli do ordinácie. Chcem, aby moje deti vedeli, kedy som naštvaná, kedy šťastná a kedy zmätená. Vrásky ma nedesia, hlavná je prirodzenosť.
Radíte ženám nedbať o seba?
- Starostlivosť o pleť považujem za správnu vec, ale nechápem posadnutosť mladistvým vzhľadom. Je smola, že žijeme v takej panikáriacej a deformovanej spoločnosti, v ktorej si ženy nedovolia ani zistiť, ako by vyzerali ako staršie osoby. Chcem mať najskôr predstavu, ako by som vyzerala, než začnem niečo odstraňovať.
Poviete nám niečo, čo ľudia o vás zatiaľ nevedia?
- Stále chcem poznať pravdu. O všetkom. Mám skvelú rodinu a úžasných priateľov. Očakávam od nich, že budú vždy ku mne úprimní. Chcem, aby boli priamočiari a všetko povedali na rovinu.
Váš život sa mnohým zdá ako rozprávka. Vidíte aj vy svoj život ako rozprávkový?
- Svoj život mám pod kontrolou. V svoju prácu mám veľkú dôveru a niečo ma stále poháňa vpred. Nemyslím si, že to spôsobuje čarovný prášok. Myslím si však, že som maximálne optimistickým človekom. Som plná nádeje. Možno to je základom pre rozprávku.
Prešli ste dlhou cestou. Ako vidíte svoju cestu za slávou?
- Keď nad tým tak rozmýšľam, už je to večnosť, čo som začala s herectvom. Už nezažijem ten moment, keď sa každý pýta, že odkiaľ prichádzam. Kto som? V súčasnosti je to iné. Je zlé, že mladí herci nebudú mať tie skúsenosti a zážitky, ktoré som mala ja. Tento biznis sa zmenil. K sláve sa už netreba dopracovať postupne: krok za krokom. Teraz existuje len raketový štart alebo liečenie.
Rýchla sláva alebo liečenie? A nič medzi tým?
- Je to strašné. Nikto nedostane férovú skúšobnú dobu, dobu omylov a skúšok, dobu, ktorú si každý zaslúži. Ja som mala šťastie. Hrala som v niekoľkých filmoch, ktoré mali úspech. Potom tu boli aj slabšie filmy. A to je v poriadku. Teraz to tak nefunguje. A to je škoda, lebo herci nemajú možnosť sa vyvíjať, zlepšovať sa a zistiť, akými hercami vlastne sú.
Autor: spracovala: kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
