Ich slovensky špecifickou iróniou je, že rekordy v najnižšej účasti, ktoré sme stanovili v r. 2004 a v r. 2009 obhájili, celkom zodpovedajú významu eurovolieb a ich dosahu na životy voličov. Keby účasť na nich bola jediné kritérium, dalo by sa povedať, že problematike Európy rozumejú najlepšie Slováci.
Kto si pamätá prezidentské voľby, zaiste si všimol kritiky, že ten či onen kandidát sľubuje veci, na ktoré hlava štátu nemá právomoci. Teraz nič také nepočuť a ani počuť nebude. Pritom vôbec najväčší paradox je, že taký sľub, ktorý by kandidáti vedeli splniť, sa nedá ani vymyslieť. Z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo v Európskom parlamente sa o ničom z toho, čo spomínajú a budú spomínať v kampani, nerozhoduje. Napríklad ani o tom, či by sa mali zosúladiť v EÚ dane, zrovnať poľnohospodárske dotácie, či by mala mať EÚ vlastnú armádu, alebo zrušiť zákaz žiaroviek. O tom a takmer všetkom ďalšom, čo by ľudí azda aj zaujímalo, rozhodujú, resp. to navrhujú Európska rada a komisia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
