Je kontroverzný, ľudský, otvorený, nepredvídavý a najmä celkom iný, ako ktokoľvek na jeho poste pred ním. Nech urobí čokoľvek, vždy je to prekvapenie a už dnes je jasné, že bude patriť naveky k najvýraznejším osobnostiam cirkvi.
Pápež František akoby nebol zviazaný žiadnymi dogmami. Pochopil, že uspeje, len ak pôjde s dobou, no popri tom neprestáva šíriť podstatu kresťanstva. Nebojí sa kritizovať, nedáva si servítku pred ústa.
Rímsku kúriu, čiže ústredný administratívny a súdny orgán Svätej stolice, nazval „nemotorným a byrokratickým úradom“ a odhodlal sa ho meniť. Duchovných dôrazne varoval pred klebetami, ktoré sú podľa neho „škodlivé pre ľudí, našu prácu a poslanie“. Kňazi majú podľa neho žiť tak, ako kážu.
„Obyčajní katolíci musia vidieť v našich skutkoch to, čo počujú z našich pier. Lebo rozpor na jednej časti pastorov a veriacich medzi tým, čo hovoria a tým, čo robia, medzi slovom a spôsobom života, podkopáva dôveryhodnosť cirkvi“.
Ešte je čas neskončiť v pekle
Mafiánom odkázal, že je ešte čas polepšiť sa a neskončiť v pekle. Stačí, ak zmenia svoje správanie.
„Prosím vás, zmeňte svoj život, obráťte sa, prestaňte páchať zlo! Moc, peniaze, ktoré teraz máte z toľkých špinavých obchodov, z toľkých mafiánskych zločinov, sú zakrvavené peniaze, je to zakrvavená moc. Nebudete si to môcť preniesť do ďalšieho života. Ešte je čas neskončiť v pekle.“
Zastal sa ateistov, ktorých presvedčenie bezvýhradne akceptuje.
„Otázkou pre ľudí, ktorí neveria v Boha, je počúvať svoje svedomie. Pre ľudí bez viery bude hriech takisto proti ich svedomiu.“
Je presvedčený, že aj človek bez viery sa môže dostať do neba. Hlavné je konať dobro.
František zo seba urobil príklad pokornejšej a skromnejšej cirkvi tým, že odmietol viacero výsad a nástrah pápežstva. Bývanie v Apoštolskom paláci vymenil za vatikánsky penzión svätej Marty a nosí radšej jednoduchú bielu sutanu miesto vyšperkovaných rúch a plášteniek pre formálne príležitosti.
„Nejde len o to, že nechcem žiadny luxus, ide aj o psychologické dôvody. Musím žiť medzi ľuďmi. Keby som bol izolovaný, nerobilo by mi to dobre.“
Nevie spievať, miluje tango i futbal
Sympatický je i tým, že svetu odkryl vlastné nedostatky. Priznal sa, že najradšej komunikuje v taliančine a nerád používa cudzie jazyky. Rovnako nerád spieva, pretože vraj trpí slabým hudobným sluchom a pasáže omše, ktoré sa podľa tradičnej katolíckej liturgie väčšinou odspievajú, on radšej recituje.
Je novátorský napríklad i v otázke schvaľovania používania kondómov ako prostriedkov, ktoré zabraňujú šíreniu pohlavných chorôb. Hoci sa v rámci cirkevnej doktríny považuje za konzervatívca, kritizuje kňazov za to, že odmietajú pokrstiť deti narodené slobodným matkám. Označuje ich za pokrytcov dnešnej doby a za tých, ktorí klerikalizujú cirkev a božiemu ľudu upierajú spásu.
Svet si ho šmahom ruky obľúbil pre jeho ľudskosť. Nestavia sa na piedestál, otvorene priznáva, že je milovníkom tanga, má rád literatúru, až doteraz často cestoval hromadnou dopravou a ako mladík pracoval ako vyhadzovač v nočnom podniku pochybnej povesti. Privyrábal si však i ako zametač podláh, zamestnanec v chemickom laboratóriu či učiteľ literatúry a psychológie.
Jeho najobľúbenejším filmom je dánska dráma Babettina hostina, ktorá získala v roku 1988 Oscara. Za svoj obľúbený obraz označil Biele ukrižovanie Marka Chagalla.
Rád číta klasickú literatúru. Ako Argentínec síce považuje za obľúbeného spisovateľa svojho krajana Jorgeho Luisa Borgesa, stále znovu však v knižnici siaha aj po Dantovej Božskej komédii, historickom románe Snúbenci Alessandra Manzoniho a po poézii Friedricha Hölderlina. Je vášnivým futbalovým fanúšikom.
Stal sa súčasťou slumu
To je len pár podrobností z osobného života Argentínčana Jorgeho Maria Bergoglia (76), ktorý pred svojím zvolením do čela katolíckej cirkvi patril medzi kardinálmi k tým menej známym.
Najvyšší pontifik sa stal 13. marca 2013 vôbec prvým juhoamerickým pápežom a taktiež prvým vyvoleným spomedzi rádu jezuitov. Zvolilo ho 90 zo 115 kardinálov. Priznal sa však, že pápežom nikdy byť netúžil.
„Človek, ktorý sa má rád, sa pápežom stať nechce. Ja som pápežom byť nechcel,“ povedal František šesťročnému dievčatku, ktoré sa ho pýtalo na jeho zvolenie.
Ťažké preňho však bolo aj rozhodnutie vôbec sa stať kňazom. Vraj počas pôsobenia v cirkvi zažil okamihy „vnútornej temnoty“, keď mu chýbala radosť.
Ako chlapec dokonca sníval o svadbe s Amaliou Damonteovou, ktorej v liste napísal: „Ak si ťa nevezmem za ženu, stanem sa kňazom.“
Svojej láske vraj nakreslil aj dom, v ktorom spolu budú bývať.
Napokon však zvíťazila láska k Bohu. Tej sa oddal naplno. Obyvatelia zo slumov v Buenos Aires, ktorých pápež František navštevoval dvadsať rokov ako duchovný, nedávno prezradili, že za nimi chodieval v obyčajnom tričku, utešoval matky samoživiteľky a umýval nohy liečiacim sa drogovo závislým.
Do miest, kam sa väčšina obyvateľov mesta bojí vkročiť, prichádzal neočakávane a nezdráhal sa zasmiať sa v kruhu miestnych a vypiť s nimi tradičné argentínske maté jednou slamkou.
„Bol súčasťou slumu,“ tvrdí jedna z miestnych žien.
V roku 2001 zase navštívil hospic a umyl a pobozkal v ňom nohy pacientom chorým na AIDS. Tento obrad zopakoval v roku 2013 na zelený štvrtok, keď umyl a pobozkal nohy 12 delikventom v rímskom nápravnom zariadení pre mladistvých.
Už ako kardinál sa kriticky vyjadril k obrazu cirkvi v súčasnom svete a nepáčilo sa mu, že je uzavretá sama do seba, a tak duchovne chorá. Snaží sa preto o to, aby kňazi išli za ľudom, a nie naopak. Podporuje využívanie moderných technológií ako internet či esemesky.
Nie manželstvám a adopciám homosexuálov
Hoci je maximálne reformný, patrí k predstaviteľom konzervatívnej cirkvi. Nedá sa preto od neho očakávať, že požehná homosexuálnym zväzkom, zmení postoj cirkvi k potratom či presadí svätenie žien.
Keď Argentína pred štyrmi rokmi ako prvá latinskoamerická krajina zlegalizovala manželstvá homosexuálov, kritizoval vtedy ako kardinál toto opatrenie ako deštruktívny zámer proti Božiemu plánu a adopciu detí homosexuálnymi mužmi označil za formu diskriminácie detí.
Konzervatívne stanovisko zastáva i v otázkach antikoncepcie a umelého oplodnenia. Vlani sa však napriek všetkému otvorene vyjadril k problematike vzťahu cirkvi k homosexuálom a podľa neho by cirkev nemala veriacich súdiť na základe sexuálnej orientácie, a to ani v prípade, že ide o kňazov. Zároveň je za zachovanie celibátu.
Pápež František je 266. pápežom katolíckej cirkvi. Narodil sa v Buenos Aires talianskym imigrantom ako najstaršie z piatich detí. Stredoškolským vzdelaním je chemik. Ako 21-ročný prišiel kvôli infekčnej chorobe o hornú časť pravých pľúc.
Vstúpil k rádu jezuitov a vyštudoval filozofiu, teológiu a sociálne vedy. Získal titul profesora teológie. Od roku 1998 až do svojho zvolenia za pápeža bol arcibiskupom Buenos Aires a predsedom Argentínskej biskupskej konferencie a od roku 2001 tiež kardinálom.
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
