Nikto tu nechce strašiť, ale udalosti na Ukrajine spejú k čomusi veľmi škaredému, čo skôr viac než menej nejako zasiahne aj Slovensko. Ak sa nehovorí zatiaľ otvorene o vojne, tak len preto, lebo desaťročia ilúzie, že žijeme v bezpečnom svete, nás odnaučili myslieť na najhoršie.
Separatistické úderky v Donecku a Charkove ešte zaiste neroztrhnú Ukrajinu. Bez akejkoľvek pochybnosti však plnia „krymský" scenár Kremľa, ktorým je destabilizácia východu štátu a vyprovokovanie konfrontácie s poriadkovými silami Kyjeva. To, že vláda nemôže nechať násilnosti (napr. obsadenie doneckej radnice) len tak a musí zasiahnuť trebárs vyhlásením výnimočného stavu, je rozbuškou eskalácie krízy, na čo čaká 60-tisíc ruských vojakov na hranici.
Aj keby ale od Putina nevyšiel povel na útok, samotná pohotovosť ruských divízií má paralyzovať kyjevskú vládu v nastoľovaní poriadku. A takto zabezpečiť priestor na život a ďalšie akcie separatistickému hnutiu, ktorého najväčšou slabinou - na rozdiel od Krymu, kde mali regulárny parlament - je nereprezentatívnosť a chýbajúca legitimita. Ale pozor. To je problém len pohľadom z Európy. Ruská propagandistická mašina reportuje o stovkách demonštrantov so všetkou vážnosťou ako o legitímnych predstaviteľoch ruskej menšiny.
To je situácia, v ktorej stačí iskra - napr. smrť proruského aktivistu - a je tu katastrofa. Rusi vedia - veď Obama to aj povedal - že na narušenie teritoriálnej celistvosti Ukrajiny Západ nebude vojensky odpovedať. Takže Putin môže bez rizika stupňovať tlak. Pričom ak nedostane zámienku pre intervenciu, uspokojí sa aj s minimálnym cieľom, ktorým je legitimizácia požiadavky federalizácie Ukrajiny a chaotizácia prostredia tak, aby voľby, z ktorých vyjde prozápadná reprezentácia (v máji prezident, neskôr parlament a vláda), nebolo možné usporiadať. Hrozba úplného zastavenia dodávok plynu či stop dovozu ukrajinských potravín sledujú ten istý zámer - zvnútra rozložiť ukrajinský štát, aby centrálna moc stratila vplyv v regiónoch. To, čo Putin „nesmie" (zo svojho pohľadu) pripustiť za žiadnu cenu, sú slobodné voľby, ktorými by sa ukrajinský ľud prihlásil k západnej orientácii. A keďže presne to je cieľom USA a EÚ, je vysoko pravdepodobné, že diplomatický dialóg s Rusmi nepovedie k dohode.
Putinovi nahráva i fakt, že prípadná eskalácia nezjednotí na sankciách EÚ, ale ju roztrhne. Slovenský „mníchovan" Fico už má zrejme jasno, že darmo kurizoval Putinovi, ten sa ho nebude pýtať, či zastaviť alebo nezastaviť plyn. To, že slovenská rúra vyschne, je v prípade konfliktu takmer isté. Už teraz sú Rusko a Ukrajina v obchodnej vojne. Už len preto, že v novembri príde opäť zima, by mal Fico opustiť svoju vášeň pre Putina a plnou politickou váhou sa zasadiť za reverz (od západu na východ) na Ukrajinu a zabezpečenie alternatívnych zdrojov. Za dvadsať rokov štátu ešte nikdy neplatilo ako teraz, že dúfať v najlepšie môžeme, ale pripraviť sa na najhoršie musíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
