S manželstvom sekla ešte skôr, po troch mesiacoch. Dnes žije z písania a spievania a tvrdí, že už dospela.
KOŠICE. Ivin príbeh je odvážny. Ako tínedžerka odišla do Paríža za dedkom, kde sa uchytila ako modelka.
Kráľovské zárobky a práca pre Armaniho či Paca Rabanna ju ale nenapĺňala. „Pripadala som si len ako vešiak. Nikto sa ma nepýtal, ako sa mám, nikto sa so mnou nerozprával. Je to taká práca poštárky – chodíte na kastingy z jednej adresy na druhú." Preto sa vrhla radšej na to, čo ju bavilo viac. Začala spievať. Jej francúzske šansónové piesne v Česku vytŕčajú z davu. Zasnené, melancholické a väčšinou pomalé piesne, v ktorých je Iva speváčkou aj modelkou zároveň.
Na narodeniny depka
Vďaka nim ju prirovnávajú k manželke bývalého prezidenta Carle Bruni, ktorá tiež spievala podobne ladené šansóny. Prvý album Ive vyšiel už v osemnástich, štvrtý koncom minulého roka. Okrem toho sa živí aj písaním. Do povedomia ľudí sa dostala aj svojím manželstvom so spevákom skupiny Kryštof, Richardom Krajčom. Zobrali sa aj rozviedli, keď mala iba 22 rokov. „Vzali sme sa po dvoch mesiacoch, vydržali spolu ďalšie tri. Nebolo to také strašné, myslím, že ma to až tak nepoznačilo. Aj naďalej chcem chlapa, s ktorým budem mať normálny život." České médiá síce špekulujú, že Iva je tehotná so svojím priateľom, no ona ich fámy nepotvrdila. „Myslíte si, že som taká exhibicionistka, že by som to vykrikovala na verejnosti?" Faktom ale je, že posledné obdobie jej života je bohaté na prelomy. Napríklad oslava 30. narodenín. Aj keď stále hovorila, že strach zo starnutia nemá a na každé obdobie svojho života sa teší, predsa len ju tieto narodeniny zasiahli nepripravenú. „Trochu ma to vydesilo. Zatvorila som sa v byte s dvoma mačkami, vypla som telefón a mala som depku. Z toho, že som nič poriadne nestihla a už som veľmi stará." Našťastie ju tento pocit rýchlo prešiel.
Bez opätkov, prosím
Ivu považujú mnohí aj za svoj módny vzor. Z Francúzska si priniesla okrem iného aj jednu jednoduchú a pritom veľmi účinnú radu – menej je viac. „Myslela som si, že to viem, ale potom mi kamarát poradil, aby som ešte viac minimalizovala. Až vtedy to bude dokonalé."
Móda ju baví viac ako v časoch, keď sa ňou živila. „Rada sa obliekam farebne. Ale mám takú úchylku, že keď hľadám nohavice, nakoniec prídem domov s piatimi tričkami. Akurát opätky stále nemám rada. Možno im prídem na chuť neskôr." Tvrdí, že tak ako vo vzťahoch, aj v obliekaní platia isté, rovnaké pravidlá. „Keď si dávam pozor, čo si oblečiem, nevyzerám až tak super. Oveľa lepšie je to, keď nad tým nemám čas premýšľať a obliekam sa len tak, v chvate. Tak ako so vzťahmi, tak je to aj s oblečením – čím menej to riešite, tým lepšie."
Autor: Spracovala ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
