Odkedy začal magistrát čachrovať s pozemkami neďaleko Blšáku a čiastočne aj pod ním, kedysi najväčšie slovenské trhovisko začalo upadať. Majitelia dovtedy prosperujúcich stánkov, z ktorých mnohé boli zásobené lepšie ako klasické kamenné obchody, sa začali obzerať po iných miestach. Klesať začal aj počet prenajímateľov stánkov, ktorí radšej začali kočovať po jarmokoch a sídliskových trhoviskách. Všetci sa obávali chvíle, keď prídu od severovýchodu, teda v smere od VŠA, buldozéry a všetko zrovnajú so zemou.
"Našťastie, tento deň D ešte nenastal, no nikto naň nechcel nečinne čakať," priznáva kronikár Blšáku a posledný predajca originálneho ázijského textilu Jakšiušil Tokimono. "Všetci moji kolegovia zbalili krámy, kým bol čas, a buď si prenajali priestory niekde v centre, alebo sa preorientovali na iný druh biznisu. Ostalo nás tu iba pár, ktorí sme verili, že sláva Blšáku sa obnoví."
No mýlili sa. Hoci megalomanské plány na výstavbu obrovského športovo-podnikateľského komplexu zatiaľ ležia niekde v šuplíku, objavil sa iný problém. Bol ním klesajúci záujem zákazníkov, ktorých prichádzalo na Blšák stále menej a menej.
"Spôsobila to nielen kríza a klesajúca kúpna sila, ale i fakt, že to, čo kedysi Blšák preslávilo, teda široký sortiment za prijateľné ceny, už ponúkal každý druhý sídliskový butik. Ako inak, prevádzkovaný bývalým predajcom z Blšáku. Kým kedysi sa v jeho okolí nedalo kde zaparkovať, v posledných mesiacoch sa dali autá na parkovisku zrátať na prstoch dvoch rúk."
Aj to bol dôvod, že aj mnohí skalní predajcovia začali svoje miesta opúšťať a takmer každý deň ostal zatvorený ďalší obchod. Pri poslednom sčítaní na prelome rokov 2013 a 2014 ich bolo 21, na konci januára 14 a koncom februára 8. Pokles pokračoval, 1. apríla už otvorili svoje stánky iba traja. Aj z nich to včera dvaja vzdali, posledným, kto ešte svoj stánok otvoril, bol už spomínaný a oslovený Vietnamec Tokimono.
"Kolegom a tomu, že dnes už neprišli, sa ani nečudujem," priznal sa nám Tokimono. "Naďalej tu živoriť ich zjavne odradil fakt, že tento týždeň nemali ani jedného zákazníka. A to pritom jeden predával značkové 'adidy' a 'najky', dovezené až z Bangladéša, iba po 9,99 eura za pár. A druhý originálne švajčiarske hodinky, tiež z Ázie, iba po 14,99 eura za kus."
Tokimono priznal, že on tento týždeň obslúžil iba jedného zákazníka, ktorý si u neho kúpil orginálne tričko Versace z Malajzie. Akýsi mladík tmavšej pleti vraj pôvodne nemal o nič záujem, no keď mu Tokimono znížil cenu z pôvodných 4,99 eura na 1,99 eura, neodolal. Ako bonus dostal pero, čerstvé vydanie Korzára a poukážku na 50-percentnú zľavu pri ďalšom nákupe.
"Ani sám neviem, načo tu ešte tvrdnem a dokedy ešte budem svoj stánok prevádzkovať," priznal sa nám Tokimono so slzami v očiach. "Možno tu ostanem iba z čírej nostalgie, aby som mohol v kronike Blšáku zapísať aj poslednú stránku. Bude v nej správa o tom, že tie buldozéry napokon prišli a zo stánkov neostal kameň na kameni, či skôr plech na plechu."
A možno nie. Tokimono sa nám na záver priznal k svojmu snu, že Blšák raz opäť zaplnia predajcovia a že počty zákazníkov budú atakovať šesťmiestne číslo, ako to bolo koncom minulého tisícročia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
