Korzár logo Korzár
Nedeľa, 30. apríl, 2017 |Meniny má Anastázia

Táňa Keleová-Vasilková píše popri utieraní prachu

Táňa Keleová-Vasilková to vie a z piedestálu najpredávanejšej autorky ju len tak ľahko nik nezosadí.

Idol mnohých žien. Spisovateľke v kariére pomohla vytrvalosť.(Zdroj: veja)

Predala vyše milión kníh a doposiaľ vydala 26 titulov. Narodila sa síce v českom Chomutove, no od štyroch rokov žije v Bratislave, takže ju máme za svoju. Zástupy ženských čitateliek hltajú jej knihy na posedenie a nevedia sa dočkať ďalších. Táňa Keleová-Vasilková to skrátka vie a z piedestálu najpredávanejšej autorky ju len tak ľahko nik nezosadí. V pondelok oslávi okrúhlu päťdesiatku.

Niekto možno len ťažko chápe, čo na jej tvorbe fascinuje toľko žien. Autorka v tom má jasno.

„Dávajú ženám nádej. A niekedy vraj aj návod, ako riešiť svoje problémy. Ja sa na to občas aj zlostím, nemyslím si, že moje knihy by mali byť receptom na šťastie a dobrý život. Ten si musí predsa nájsť každý sám. Nechcela by som, aby sa náhodou niekto riadil vo svojom živote podľa môjho knižného príbehu a potom, ak to nevyjde, v duchu - a možno aj nahlas – nadával, že tá Vasilková to celé nejako zle vymyslela,“ konštatuje dáma, ktorej literárne začiatky neboli vôbec také ružové, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Húževnatá

Pri prvých rukopisoch ju všetci odmietali.

„Spätne vôbec nerozumiem tomu, ako som to dokázala. Že keď ma všade odmietali, tak som aj tak išla ďalej a ďalej a ďalej. Možno som niekde vnútri cítila, že to má význam a že by bolo dobré, keby moje rukopisy vyšli. Ale že by som bola nejaká prehnane ctižiadostivá, to nie. Možno to bola len otázka presvedčenia, že som cítila, že tie knihy stoja za to. Okrem toho v čase, keď som začala s písaním, tu slovenskí autori neexistovali. Viac-menej okrem Hany Zelinovej, ktorá už končila. Boli sme pohltení prekladovou americkou a inou literatúrou, čo nám vtedy bolo vzácne, a ten literárny zahraničný boom nám po revolúcii vyhovoval. Ale zrazu som mala pocit, že tých zahraničných kníh je veľa a chýba tu niečo slovenské. Tak som sa na to dala a dnes som rada.“

Tvrdohlavá

Keď šla na trh so svojou prvou knihou Cena za nežnosť, kázali jej ju skrátiť, prerobiť, vynechať vnútorné monológy i opisy krajín.

„Nesúhlasila som s tým. Predsa kniha tvorí určitý celok – a patria do nej aj opisy, aj vnútorné monológy. Predstavte si život bez vnútorných úvah. Pre mňa je to nepredstaviteľné. Vychádzala som z toho, že ak je to súčasť nášho života, patrí aj do kníh.“

Napokon jej pomohol manžel. Prvé knihy totiž vydala len v malom náklade (prvá kniha v počte 500 ks) s jeho pomocou.

„Verí mi, lebo som taká úžasná? Alebo to urobil, pretože ma má rád? Ja si myslím, že keď videl, aká som nešťastná, lebo ma odmietali rôzni vydavatelia, chcel mi pomôcť. A zrejme aj veril, že kniha, ktorú som napísala, stojí za to. Ja sama som cítila, že by mala vyjsť. Nie kvôli mne, ale aby urobila iným ľuďom radosť.“

Keď si predstavujete, že ako románové spisovateľky titulov z ružovej knižnice pobehuje po dome v ružovom župane a papučkách a čaká na múzu, ste na omyle. Pri dvoch dcérach, synovi, manželovi a psovi si čas na písanie musí prísne vymedzovať.

„Na múzu môžu čakať len chlapi. Majú viac času. Ja musím písanie vtesnať medzi to všetko, čo chcem ešte urobiť. Je však pre mňa dôležité, aby som písala. Myslím, že to nie je otázka programovania, ale chcenia.

Chcem písať a chcem písať každý deň. Viem však, že keď nebudem disciplinovaná a neutrhnem si na to čas, nedopadne to dobre...“

To sa však nestáva, pretože ako nám prezradila, neexistujú dni, kedy by nenapísala ani čiarku.

Zasnívaná

Aj sama však pôvodne mala pomerne skreslenú predstavu o autorkách ženských románov.

„Dokonca som si myslela, že spisovatelia žijú na pobreží mora, v takých tých domčekoch s terasou, ktorá ide až nad vodu, chodia na prechádzku so psom, čo im tam behá popri nohách, zbierajú mušličky a pritom píšu knihy.

Lenže nie. Ja periem, varím, žehlím, behám, nakupujem... Všetko robím, ale je to krásne a ja si takýto život vážim. Ja ho mám rada.“

Svojská

Priznáva, že jej spôsob tvorby nie je celkom tradičný.

„V škole nás učili vymyslieť si najprv úvod, jadro a záver, ale ja som v tomto smere zlým príkladom. Keď začnem písať, vytvorím si len predstavu o hlavnej hrdinke. Niekoľko dní – väčšinou pritom upratujem – si ju v duchu vytváram. Usilujem sa skĺbiť jej vlastnosti tak, aby sa stotožňovali s jej výzorom, potom k nej pridávam meno.

Vytvorím si ju do detailov, až kým sa pre mňa nestane reálnou – potom si k nej postupne vymýšľam príbeh.

Nikdy neviem, ako sa kniha skončí. To je na tom to krásne, inak by ma to nudilo. Musím pri písaní cítiť dobrodružstvo.“

Praktická

Aby ste získali presnejší pohľad na to, ako vyzerá jej pracovný deň, pokúste sa predstaviť si nasledovné. Poctivo píše približne trištvrte hodiny a potom ide utrieť prach, alebo povysávať. Potom zase píše a medzitým rozvešiava bielizeň.

„Tieto moje prestávky mi krásne vyčistia hlavu. Koniec koncov, aj v škole sme mali prestávky...“
Poväčšinou končí o piatej popoludní, keď prichádzajú deti, varí večeru, ide si zašportovať či stretnúť sa s priateľmi.

„Keď som doma, tak si čítam. Inak strašne pobehujem po byte, športujem, chalupárčim a medzitým lyžujem, bežkujem, korčuľujem a všetko, čo sa dá.“

Polarizujúca

Keďže jej tvorbu niekto zbožňuje a niekomu naopak logicky nevonia, dá sa povedať, že patrí k autorkám, ktoré spoločnosť v istom zmysle slova polarizujú.

„Áno, toto je presné. Podľa mňa však neexistuje delenie na ženskú a neženskú literatúru. Podľa mňa je literatúra zlá a dobrá, alebo lepšia a horšia, aby sme neboli veľmi prísni. A ide skôr o to, že čítajú skôr ženy ako muži. Keď si tak robím prieskum v teréne, tak na sedem žien čitateliek pripadá jeden chlap... A to som možno ešte optimistická.“

Sama však už „ženské“ romány nečíta.

„Ja ich píšem, a to mi úplne stačí... Poviem vám na rovinu, že som prečítala toľko ženských románov, až som sa dostala do bodu, keď mi už pripadajú všetky rovnaké. Keďže príbehy sama píšem a viem fabulovať, v štvrtke knihy už začínam cítiť, ako to skončí. A toto ja nepotrebujem, uberá mi to čas. Takže som sa vrhla na sci-fi a fantasy a je to úžasné. Sú to vlastne rozprávky pre dospelých. Ako dieťa som mala rozprávky vždy veľmi rada a teraz v tom pokračujem.“

Profil

  • narodila sa v rodine slovenského publicistu a cestovateľa Františka Keleho
  • ako štvorročná sa presťahovala s rodičmi do Bratislavy, kde odvtedy žije a pôsobí
  • vyštudovala gymnázium a žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • v rokoch 1987 – 1991 pracovala ako redaktorka v časopise Osvetová práca
  • od roku 1991 je spisovateľkou na plný úväzok
  • zatiaľ jej vyšlo 26 kníh, takmer za všetky dostala ocenenia Zlatá či Platinová kniha
  • je vydatá a je matkou troch detí, s ktorými žije v Devínskej Novej Vsi

nit

Neprehliadnite tiež

Východniarka excelovala na Miss Slovensko 2017

Bardejovčanka Petra Varaliová získala tri tituly.

KOŠICKÝ VEČER

Dni mesta lákajú programom, Košičania by uvítali bezplatné parkovanie

Oslavy si užívajú aj známe osobnosti. Čo sa im páči a čo nie?

Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro Korzár je tu opäť. Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro seriál pokračuje každý mesiac až do februára 2018.

PRIEBEŽNE AKTUAKLIZOVANÉ

Športový víkend na východe – servis výsledkov a faktov

Ako sa skončili zápasy a podujatia v rôznych športoch.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 198
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 948
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 343
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 223
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 093
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 302
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 040
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 650
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 074
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 905

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop