Korzár logo Korzár
Nedeľa, 17. december, 2017 | Meniny má Kornélia
Pridajte si svoje mesto

Táňa Keleová-Vasilková píše popri utieraní prachu

Táňa Keleová-Vasilková to vie a z piedestálu najpredávanejšej autorky ju len tak ľahko nik nezosadí.

Idol mnohých žien. Spisovateľke v kariére pomohla vytrvalosť.(Zdroj: veja)

Predala vyše milión kníh a doposiaľ vydala 26 titulov. Narodila sa síce v českom Chomutove, no od štyroch rokov žije v Bratislave, takže ju máme za svoju. Zástupy ženských čitateliek hltajú jej knihy na posedenie a nevedia sa dočkať ďalších. Táňa Keleová-Vasilková to skrátka vie a z piedestálu najpredávanejšej autorky ju len tak ľahko nik nezosadí. V pondelok oslávi okrúhlu päťdesiatku.

Niekto možno len ťažko chápe, čo na jej tvorbe fascinuje toľko žien. Autorka v tom má jasno.

„Dávajú ženám nádej. A niekedy vraj aj návod, ako riešiť svoje problémy. Ja sa na to občas aj zlostím, nemyslím si, že moje knihy by mali byť receptom na šťastie a dobrý život. Ten si musí predsa nájsť každý sám. Nechcela by som, aby sa náhodou niekto riadil vo svojom živote podľa môjho knižného príbehu a potom, ak to nevyjde, v duchu - a možno aj nahlas – nadával, že tá Vasilková to celé nejako zle vymyslela,“ konštatuje dáma, ktorej literárne začiatky neboli vôbec také ružové, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Húževnatá

Pri prvých rukopisoch ju všetci odmietali.

„Spätne vôbec nerozumiem tomu, ako som to dokázala. Že keď ma všade odmietali, tak som aj tak išla ďalej a ďalej a ďalej. Možno som niekde vnútri cítila, že to má význam a že by bolo dobré, keby moje rukopisy vyšli. Ale že by som bola nejaká prehnane ctižiadostivá, to nie. Možno to bola len otázka presvedčenia, že som cítila, že tie knihy stoja za to. Okrem toho v čase, keď som začala s písaním, tu slovenskí autori neexistovali. Viac-menej okrem Hany Zelinovej, ktorá už končila. Boli sme pohltení prekladovou americkou a inou literatúrou, čo nám vtedy bolo vzácne, a ten literárny zahraničný boom nám po revolúcii vyhovoval. Ale zrazu som mala pocit, že tých zahraničných kníh je veľa a chýba tu niečo slovenské. Tak som sa na to dala a dnes som rada.“

Tvrdohlavá

Keď šla na trh so svojou prvou knihou Cena za nežnosť, kázali jej ju skrátiť, prerobiť, vynechať vnútorné monológy i opisy krajín.

„Nesúhlasila som s tým. Predsa kniha tvorí určitý celok – a patria do nej aj opisy, aj vnútorné monológy. Predstavte si život bez vnútorných úvah. Pre mňa je to nepredstaviteľné. Vychádzala som z toho, že ak je to súčasť nášho života, patrí aj do kníh.“

Napokon jej pomohol manžel. Prvé knihy totiž vydala len v malom náklade (prvá kniha v počte 500 ks) s jeho pomocou.

„Verí mi, lebo som taká úžasná? Alebo to urobil, pretože ma má rád? Ja si myslím, že keď videl, aká som nešťastná, lebo ma odmietali rôzni vydavatelia, chcel mi pomôcť. A zrejme aj veril, že kniha, ktorú som napísala, stojí za to. Ja sama som cítila, že by mala vyjsť. Nie kvôli mne, ale aby urobila iným ľuďom radosť.“

Keď si predstavujete, že ako románové spisovateľky titulov z ružovej knižnice pobehuje po dome v ružovom župane a papučkách a čaká na múzu, ste na omyle. Pri dvoch dcérach, synovi, manželovi a psovi si čas na písanie musí prísne vymedzovať.

„Na múzu môžu čakať len chlapi. Majú viac času. Ja musím písanie vtesnať medzi to všetko, čo chcem ešte urobiť. Je však pre mňa dôležité, aby som písala. Myslím, že to nie je otázka programovania, ale chcenia.

Chcem písať a chcem písať každý deň. Viem však, že keď nebudem disciplinovaná a neutrhnem si na to čas, nedopadne to dobre...“

To sa však nestáva, pretože ako nám prezradila, neexistujú dni, kedy by nenapísala ani čiarku.

Zasnívaná

Aj sama však pôvodne mala pomerne skreslenú predstavu o autorkách ženských románov.

„Dokonca som si myslela, že spisovatelia žijú na pobreží mora, v takých tých domčekoch s terasou, ktorá ide až nad vodu, chodia na prechádzku so psom, čo im tam behá popri nohách, zbierajú mušličky a pritom píšu knihy.

Lenže nie. Ja periem, varím, žehlím, behám, nakupujem... Všetko robím, ale je to krásne a ja si takýto život vážim. Ja ho mám rada.“

Svojská

Priznáva, že jej spôsob tvorby nie je celkom tradičný.

„V škole nás učili vymyslieť si najprv úvod, jadro a záver, ale ja som v tomto smere zlým príkladom. Keď začnem písať, vytvorím si len predstavu o hlavnej hrdinke. Niekoľko dní – väčšinou pritom upratujem – si ju v duchu vytváram. Usilujem sa skĺbiť jej vlastnosti tak, aby sa stotožňovali s jej výzorom, potom k nej pridávam meno.

Vytvorím si ju do detailov, až kým sa pre mňa nestane reálnou – potom si k nej postupne vymýšľam príbeh.

Nikdy neviem, ako sa kniha skončí. To je na tom to krásne, inak by ma to nudilo. Musím pri písaní cítiť dobrodružstvo.“

Praktická

Aby ste získali presnejší pohľad na to, ako vyzerá jej pracovný deň, pokúste sa predstaviť si nasledovné. Poctivo píše približne trištvrte hodiny a potom ide utrieť prach, alebo povysávať. Potom zase píše a medzitým rozvešiava bielizeň.

„Tieto moje prestávky mi krásne vyčistia hlavu. Koniec koncov, aj v škole sme mali prestávky...“
Poväčšinou končí o piatej popoludní, keď prichádzajú deti, varí večeru, ide si zašportovať či stretnúť sa s priateľmi.

„Keď som doma, tak si čítam. Inak strašne pobehujem po byte, športujem, chalupárčim a medzitým lyžujem, bežkujem, korčuľujem a všetko, čo sa dá.“

Polarizujúca

Keďže jej tvorbu niekto zbožňuje a niekomu naopak logicky nevonia, dá sa povedať, že patrí k autorkám, ktoré spoločnosť v istom zmysle slova polarizujú.

„Áno, toto je presné. Podľa mňa však neexistuje delenie na ženskú a neženskú literatúru. Podľa mňa je literatúra zlá a dobrá, alebo lepšia a horšia, aby sme neboli veľmi prísni. A ide skôr o to, že čítajú skôr ženy ako muži. Keď si tak robím prieskum v teréne, tak na sedem žien čitateliek pripadá jeden chlap... A to som možno ešte optimistická.“

Sama však už „ženské“ romány nečíta.

„Ja ich píšem, a to mi úplne stačí... Poviem vám na rovinu, že som prečítala toľko ženských románov, až som sa dostala do bodu, keď mi už pripadajú všetky rovnaké. Keďže príbehy sama píšem a viem fabulovať, v štvrtke knihy už začínam cítiť, ako to skončí. A toto ja nepotrebujem, uberá mi to čas. Takže som sa vrhla na sci-fi a fantasy a je to úžasné. Sú to vlastne rozprávky pre dospelých. Ako dieťa som mala rozprávky vždy veľmi rada a teraz v tom pokračujem.“

Profil

  • narodila sa v rodine slovenského publicistu a cestovateľa Františka Keleho
  • ako štvorročná sa presťahovala s rodičmi do Bratislavy, kde odvtedy žije a pôsobí
  • vyštudovala gymnázium a žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • v rokoch 1987 – 1991 pracovala ako redaktorka v časopise Osvetová práca
  • od roku 1991 je spisovateľkou na plný úväzok
  • zatiaľ jej vyšlo 26 kníh, takmer za všetky dostala ocenenia Zlatá či Platinová kniha
  • je vydatá a je matkou troch detí, s ktorými žije v Devínskej Novej Vsi

nit

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Obdarovávanie je odjakživa súčasťou ľudských vzťahov

Prítomnosť ducha Vianoc záleží len od nás.

V Perinbabe Juraj Jakubisko vešal hercov na hollywoodske šnúrky

Digitálna technológia mu otvorila možnosti.

Ondřej Vetchý: Do všetkého idem na plné pecky

V rozpakoch pripomína mladého čerta Vraníka, ktorého stvárnil v rozprávke.

ROZHOVOR

Vlastimil Harapes: V Košiciach sa cítim doma, žila tu moja mama

Aký má vzťah k Vianociam a k metropole východu?

Príbehy Košičanov, ktorí pre náboženstvo okúsili zlobu režimu

Ján Vecan Vianoce 1985 takmer nestihol pre pašovanie Biblií

Ako zvestovať evanjelium vo väzení? Nechať sa tam zavrieť.

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.

EKONOMIKA

Premiér Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Top First moment dovolenky na leto 2018
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 27 551
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 6 927
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 807
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 2 876
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 706
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 433
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 392
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 326
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 111
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 973

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop