Radi by sme sa mýlili, ale štyri dni po voľbách, ktoré zatriasli krajinou, je slovenská politika na najlepšej ceste zostať tým, čím bola pred Kiskom.

Kto chce predísť rozčarovaniu, nech si dá pozor na reči, akože „do politiky sa vrátila nádej", alebo „ďalší silný hlas".

No. Predstava, že s nástupom Kisku, ktorého Smer v lepšom prípade izoluje, v horšom mu vyhlási vojnu, sa niečo zmení či „otvorí nová éra", je nezodpovedné vyvolávanie očakávaní, ktoré môžu tým väčšmi bolieť, čím väčšmi sa nenaplnia.

Niežeby Kiska nemohol prekvapiť a „vybudovať sa" v dobrú štátnu hlavu. Čoby nie.

Presne tak, ako je nesprávne absolutizovať jeho politické panictvo, neskúsenosť, nesprávne by bolo upierať mu možnosti rastu.

Reálny pohľad akurát je, že z toho, čo doteraz predviedol, neplynie jediný záchytný bod pre či negatívnu, či pozitívnu prognózu.

Napríklad to, že buduje štandardný poradcovský tím - Mazák, Bútora - je samozrejmosť, nie plus.

Isteže, syntéza Kiskových názorov (ktoré, mimochodom, neboli menej zreteľné než jeho súperov) a predsavzatí („vyvažovanie vlády") ho predestinuje na jasne „opozičného" prezidenta.

Priestor, ktorý mu je vymedzený, je ale taký úzky, že spájať s ním „nádej" či citeľnú zmenu je čisté šarlatánstvo ešte aj predtým, než mu Smer (s podporou KDH?) začne - nedajbože - uberať z právomocí.

Nepotrebuje pritom nevyhnutne ústavné zmeny. Môže aj stačiť, ak napr. pod hlavičkou šetrenia - a šetriť predsa musíme - „vyhladuje" prezidentskú kanceláriu tak, že Bútora a spol. si tam budú nosiť z domu ešte aj toaletný papier.

Môže a nemusí stačiť. Nepoznáme totiž dnes natoľko Kisku, aby sa dalo povedať, čo ho odradí, znechutí či zastraší.

To, že Kiska názorovo nieže konverguje k opozícii, ale on „opozíciou" je (dane, podnikanie, zamestnanosť), samozrejme neznamená, že nevládne strany v ňom nájdu svojho neformálneho lídra.

Aj keď tzv. experti krivdia SDKÚ a spol., keď hovoria, že si Kisku „vyvlastnili" (oni sa len tešia z prehry Fica), prípadná budúca užšia spolupráca s prezidentom ich vlastné problémy, samozrejme, nerieši.

Áno, môžu sa odvolávať na to, že s Kiskom majú spoločných voličov, ktorí chcú iné Slovensko než voliči Smeru.

Lenže na prácu, aby tých všetkých milión 300-tisíc, čo volilo Kisku, volilo aj ich, zostanú tak ako doteraz - sami.

A niet zatiaľ najmenšieho náznaku, že by porážku Fica dokázali zúročiť v akýsi reštart a neskôr previesť preferenčne na vlastný účet.

Navyše, priamy dôsledok volebnej kampane, zbehnutie KDH do „územia nikoho", ešte väčšmi problematizuje už i tak biedne šance ostatných na vládnutie po roku 2016.

To sa plne týka aj novej strany Radoslava Procházku. Má zrejme veľké oči, ak sa nádeja, že z tých 21 percent z prvého kola si prenesie do nového subjektu dosť na to, aby vyčnieval nad ostatný opozičný planktón. Neprenesie.

Skrátka a dobre. Vody naďalej mútne a ešte mútnejšie, prielom v nedohľadne.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.