menej šialený a hektický.
Vás veľmi často na titulných stránkach novín nevidieť? Ako si to vysvetľujete?
- Ak nepodávate proti novinárom žaloby, ak sa vyhýbate tancovaniu na stoloch, opileckým výjavom a mláteniu ľudí v baroch, nechajú vás médiá na pokoji. Ale mám okolo seba priateľov, ktorí žijú ako väzni. Napríklad Brad Pitt a Angelina Jolie. Nemôžu len tak niekam ísť. Keď si vyjdú na prechádzku, je z toho medzinárodný incident.
Vy ste potom šťastlivec, keď sa vám podobné problémy vyhýbajú...
- Mám naozaj šťastie, pretože mám to najlepšie z oboch svetov. Robím prácu, ktorú milujem a potrebujem, ale nemusím mať polovojenskú jednotku, aby ma chránila, keď vyjdem z dverí. Od toho času, čo som našiel svoju manželku a máme deti, točí sa okolo nich celý môj život. Dramaticky to zmenilo jeho smer. Nie som šialený ako väčšina ďalších hviezd. Vážne. Neviem prečo, možno preto, že som si vzal ženu, ktorá nie je herečka. A žijeme v New Yorku. Ak sa neukážeme na nejakom naozaj typickom turistickom mieste, môžeme ísť po ulici bez toho, aby si nás niekto všimol. Newyorčania sú veľmi v pohode, neotáčajú sa, keď ma vidia.
Čo urobíte, keď vám raz vaše deti povedia, že chcú byť tiež hercami?
- Zachovám sa podobne ako moji rodičia. Nechcel by som, aby sa moja dcéra už v šestnástich rozhodla napevno pre hereckú kariéru. V tom veku by bola na také závažné rozhodnutie ešte príliš mladá. Ale pokiaľ sa rozhodne neskôr, prečo nie? Ja som našťastie dostal svoj prvý džob až v devätnástich. To som mal už za sebou tri roky odmietania a neúspechov. Len cez takéto skúsenosti vedie cesta do Hollywoodu.
Ako otec by ste ako prešli stupnicou hodnotenia od nuly až do desať?
- Neviem. Skutočne neviem, nie som tá správna osoba, ktorá na to môže odpovedať. Už dlho som žiadny kompliment od manželky nedostal. Spýtajte sa jej a možno sa mi to konečne podarí, že ma uzná za dokonalého otca.
Vraj ste sa o otcovské povinnosti delili aj s Bradom Pittom...
- Často si rozprávame príbehy zo života našich rodín. Chodievame s deťmi spolu von, ak sme v jednej krajine. Má plné ruky. Nedávam mu žiadne rady, učí sa sám a ide mu to výborne.
V rozhovoroch ste priznali, že v minulosti ste mávali výbušnú povahu...
- To nepopieram, ale z toho ma už dávno dostal môj starší brat Kyle. Bol silnejší ako ja, nuž musel som si dávať pozor. Navyše som mal šťastie, že som vyrastal v rodinnom prostredí, kde sme sa často nemlátili. Moja mama je psychologička. Vždy nás učila, že si vlastné problémy musíme dokázať vysvetliť slovne.
Takže jej rady sa vám vyplácajú aj v manželstve?
- Určite. Znamená to, že som ticho a žiadnu facku nedostanem. (smiech)
Vari to nie je tým, že manželka má prudkú latinskoamerickú povahu?
- Nechcem zovšeobecňovať. Ale páči sa mi tá ohnivosť a rád sa cítim s tým spojený. Dokonca som sa snažil pochopiť aj tango, tanec, v ktorom ešte stále nie som príliš dobrý, ale verím, že ho raz zvládnem.
Samé chvály na manželku. Vy ste vraj uzatvorili nejakú zvláštnu dohodu. O čom bola?
- S manželkou sme stanovili pravidlo, že nebudeme od seba dlhšie ako 15 dní, nikdy sme to neporušili. Aj keď nedávno som to musel porušiť, keď som bol mimo domu 16 dní, bolo to veľmi dlho. Od mojej štyridsiatky je pre mňa odlúčenie od rodiny veľmi ťažké.
Aký typ hrdinu vám viac vyhovuje? Obyčajný chlapík ako tu alebo akčný hrdina?
- Samozrejme, že sa ku mne viac hodí akčný hrdina (smiech). Ale vážne, pokiaľ je dobrý scenár a dobrý režisér, všetko príde samo. A naopak, keď toto na pľaci chýba, môžete sa aj roztrhnúť, s rolou nič nezmôžete.
Pocítili ste v niekedy živote podobné násilie, aké sa odohráva vo filmoch?
- Ja som nikdy nebol bojovný typ chalana, nejaký bitkár, i keď okolo seba som registroval násilia dosť. Nemyslím si však, že by ho bolo oveľa viac, než okolo ktoréhokoľvek priemerného mestského chalana. Inak k násiliu mám veľmi zvláštny vzťah, matka ma od malička viedla k nenásilnému riešeniu konfliktov. A navyše počas filmov prežívam toľko násilia, že ma ani nehne žiť nejakým drsným životom, naopak, vyhýbam sa mu. A to vám hovorím úplne vážne. A inak ani v tomto filme násilie neostane nepotrestané. To je jedným z dôležitých odkazov tohto filmu: Každý raz zaplatí za všetko zlé, čo voľakedy urobil!
Ste označovaný za najvýnosnejšieho herca Hollywoodu. Čo to pre vás znamená?
- To je, ako by sa ma niekto v deň mojich narodenín opýtal, či si nepripadám zase o trošku starší. Cítim sa proste teraz úplne rovnako ako pred tým, než ma tak označili. Inak, samozrejme, je to príjemné, už len preto, že to naznačuje, že v najbližších rokoch asi nezostanem bez práce. Ale na druhej strane, možno to tiež potvrdzuje, že som doteraz dostával príliš malé honoráre (smiech).
Pred dvomi rokmi ste si zahrali popri Michaelovi Douglasovi postavu mladého milenca, klaviristu Liberaca. Aké to bolo?
- Zvyčajne nahotu odmietam, no je to urobené vkusne. Tento film ale nie je pre všetkých. Niektoré scény boli náročné, ale Michael sa skvelo bozkáva (smiech). Napríklad v jednej scéne som musel vyjsť z bazéna, ísť k Michaelovi, posadiť sa na neho a začať ho bozkávať. A nebozkávam ho len raz.
Zaradili ste sa do skupiny hviezd, ktoré si kúpili ekologickejšie automobily poháňané zemným plynom. Prečo?
- Rodičia a priatelia si ma doberali, aby som prestal páliť drahý benzín a znečisťovať tak životné prostredie. Ak mám byť úprimný, neurobil som to pre životné prostredie, ale preto, aby som ušetril peniaze. Inak väčšinu času trávim v New Yorku, kde auto nepoužívam. Radšej si zavolám taxík, akoby som sa mal tlačiť v preplnenej mestskej doprave. Nové auto používam, keď sme s Lucianou vo svojej vile na Floride.
Je o vás známe, že ste dokázali prestať fajčiť. Prezradíte ako?
- Po úspešnom absolvovaní hypnoterapie. Keď som sa z hypnózy po treťom stretnutí so svojím terapeutom prebral, nadobro som sa vzdal cigariet. Po 16 rokoch sa mi tak podarilo bezbolestne zbaviť zlozvyku, ktorý mi už dlhší čas prekážal. Mal som to urobiť už dávno. Je to úžasné, teraz cigarety vôbec nepotrebujem.
Autor: Spracovala: kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
