Mužsko-ženské zákopové vojny
Nevieš kde mám, vieš, tú vec, ktorú som mal so sebou vlani, keď sme išli s tou tvojou známou tam niekde a zastihla nás tá..., pýta sa ma polovička, ktorej vzápätí podávam poskladaný pršiplášť. A kde nájdem to..., joj veď vieš, bože, nikdy tu neviem nič nájsť, veď to s takou rúrkou, čo potrebujem, keďže inak vylejem... začína dvíhať hlas, tak chladnokrvne siahnem do zásuvky pre lievik. Bože a netušíš, kde by som tak asi našiel, ma šľak trafí, zase zmeškám, no kde mám... a tu závisí od konkrétneho dňa, v nedeľu futbalový dres, tenisky a sprcháč, v bežné dni najčastejšie mobil a kľúče od auta.
Aby sme sa rozumeli, byt máme dvojizbový, veci mu nezvyknem skrývať s úmyslom vyhlásiť ho za nesvojprávneho, len je skrátka oveľa pohodlnejšie nechať sa trošku poobskakovať. Keďže som však prefíkaná, sekám dobrotu, len keď sa mi chce. Inak poviem preľúbezným hlasom, že faaakt netuším a čuduj sa svete, všetko sa do minútky nájde samo a ja si môžem ďalej spokojne čítať, čo praktizujem, priznávam, čoraz častejšie.
Lenže to hneď prekukne zástupca mužskej populácie v našej domácnosti a začne sa mi mstiť. Tiež milo a s úsmevom, avšak zákerným. Tak napríklad dobre vediac, že neznášam vnútornosti a podobné hnusy, mi zavolá z práce zaliečavým tónom, že je strašne hladný a na večeru by si dal tie pstružíky z chladničky. Keďže ma učili, že láska ide cez žalúdok, prisľúbim rybaciu lahôdku netušiac, že jej budem musieť najprv odfakliť hlavu a chvostíky a potom odstrániť šupiny. Tie nachádzame ešte aj teraz po dvoch mesiacoch a pohľad očiek milej rybičky ma dodnes máta v snoch.
Alebo mi neobjasní postup, ako sa mám vyznať v piatich ovládačoch na telku, keďže vždy prikupuje nejaký ďalší skvelý satelit či čo a keď ostanem sama doma, napokon rozladím aj to, čo sa rozladiť nedá a napokon si musím pustiť film z počítača, inak môžem ísť spať so sliepkami.
To už však zase ja šípim, že mi to robí zámerne a vyhlásim mu vojnu. Keď nechápavo čumí do chladničky, kam sa naisto vybral pošmáknuť si na parížskom šalátiku, len slastne poznamenám, že som naň skrátka dostala strašnú chuť a zbaštila ho aj napriek intolerancii laktózy a tráviacim problémom. Keď musíš, tak musíš, zagúľam očami. Predýcha to, že teda poďme na výlet a kúpime si niečo fajné cestou domou. Lenže ups, kde má staršie vyradené nohavice, ktoré tak rád nosí do prírody? Predsa v kontajneri, keďže som využila situáciu, kým bol cez víkend preč a vyhodila všetko, čo mi prišlo v záchvate upratovania pod ruky, vrátane polky špajzky a trištvrtky jeho skrine...
To už však on kuje ďalšie plány, ako ma napáliť. Navonok sme obaja neviniatka, no v skutočnosti naše milé ja dávno podľahlo tomu diabolskému. Teraz je to už len kto z koho, no inšpirácií je našťastie neúrekom a ja aj tak stále verím, že my, ženy, sme oveľa podkutejšie, prefíkanejšie a vynachádzavejšie a aj tak všetky boje s mužmi vyhráme :-)
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
