Pričom pozor. Veta si nárokuje absolútnu platnosť, keďže hrozná kefa, ktorú dostal od Kisku, zásadne uzemňuje jeho prípadný nárok na palác aj o päť rokov, či nedajbože neskôr.
Niežeby si tu niekto trúfal veštiť preferencie na konci desaťročia, to nie. Je ale vysoký predpoklad, ba takmer istota, že famóznych 19 percent, o ktoré mu Kiska „utiekol", je taká príučka, ktorá ho odradí čo len uvažovať, aby si skúsil ešte raz reprízu.
Fico dnes stojí presne tam, kde Mečiar v deväťdesiatom ôsmom: Stále vodca najsilnejšej strany, ale po životnej prehre, ktorá je začiatkom jeho úpadku.
Kľúčovým posolstvom tejto voľby nie je veru nič menšie než to, že Fico a Smer nemajú na Slovensku väčšinu.
Ba nieže nemajú, oni o nej ani len snívať nemôžu. Ak napriek tomu ovládajú stranícku politiku a deväť desatín štátu, tak preto, lebo majú proti sebe neduživú a vymletú opozíciu, ktorá nevie to, čo dokázal politický holobriadok z Popradu.
„Argument", že prezidentské voľby sú o inom, než parlamentné, je, samozrejme, pri tejto príležitosti demagógia.
Prezidentské voľby boli referendom o vláde Smeru. Potom dlho nič, ešte raz nič a až potom boli aj o nechuti, averzii k tým „tradičným politikom", o ktorých Kiska toľko frázoval v kampani.
Víťazstvo Andreja Kisku je historické nielen preto, že uštedril najťažšiu porážku Ficovi a Smeru, odkedy existujú.
Napriek tomu, že - Boh mu odpusť - chcel vstúpiť do KSČ, nevzali ho, takže píše dejiny aj tým, že po 21 rokoch bude prvým nekomunistickým prezidentom.
Bolo načase, že? Ďalšia vec je, že Kiska na Hrade akceleruje (symbolizuje) generačnú výmenu v slovenskej politike. Tá bude s ním (a tiež s Procházkom) omnoho naliehavejšou agendou než bývalo.
Predsunutím volieb na najskorší možný čas „politológ a filozof" Paška zamýšľal neférovo zvýhodniť Fica.
Zvrtlo sa to tak, ako si zaslúžil, podstatnejšie ale je, že nám takto vznikla dvaapolmesačná prezidentská „schizma".
Čiže dve štátne hlavy: Kiska s čerstvým a nesmierne silným mandátom a Gašparovič s „termínom" niekedy v polovici júna.
Treba vedieť a malo by sa na tom trvať, že v tejto situácii je elementárnou kultúrou, aby dosluhujúca hlava už nerobila žiadne dôležité rozhodnutia a úkony.
Funkčné obdobie hore-dole, demokratický mandát má Kiska. (Pamätáte, ako Fico vystríhal Radičovej vládu, že do volieb môže akurát „svietiť a kúriť"?)
Že aký bude z Kisku prezident, sa nedá dnes ani hádať. Isté je toľko, že horší ako predchodca byť nemôže, ani keby akokoľvek chcel. To sa nedá.
Aj keď sa mu vytýka neskúsenosť, v kampani presvedčil, že učenie sa politike mu ide veľmi dobre.
Trebárs posledné vystúpenia v TV mal omnoho lepšie ako tie prvé. Aj keď je viac ako zrejmé, že potupnú prehru mu v Smere nikdy nezabudnú, treba veriť, že ho budú len ignorovať a nerozpútajú proti nemu otvorenú vojnu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
