takmer neznámeho herca sošku Oscara a ďalšie ocenenia. Napriek úspechu sa krásavec s hlbokými modrými očami do sveta filmu nehrnie. Počká si na ďalší silný príbeh.
Hral si vo viacerých nezávislých filmoch, napríklad vraha Johna Lennona, ale tieto filmy nemali veľký úspech. Ako si sa s tým vyrovnal?
- Urobil som viacero nezávislých filmov, malých filmov a tieto filmy vám môžu zlomiť srdce. Nedávate do nich len svoju prácu, ale aj svoje srdce a dušu. A to že sa nestretli s očakávaniami publika, tak to môže zlomiť srdce a dušu.
Chvíľu si sa držal od filmu bokom, zameral si sa na vašu kapelu 30 seconds to Mars, s ktorou ste dokonca vystúpili pred niekoľkými rokmi aj v susedných Čechách.
- Naša kapela sa teší veľkému ohlasu vo svete, čo bolo prekvapením pre mňa i moju kapelu. Počas štyroch rokov som chodil po turné, vyrábal albumy a režíroval hudobné videá. Nikdy sme ani len netušili, že sa nám bude tak dobre dariť. Bolo to niečo, nad čím sme sa ani neodvažovali snívať, pretože aj domýšľavosť toho sna bola príliš veľká.
Si skôr herec alebo muzikant?
- Možno je to neuveriteľné klišé, ale nechcem byť považovaný za herca, ktorý hovorí o tom, ako chce byť muzikantom. Muziku si užívam a naozaj milujem. A nechcem sa preto nikomu spovedať.
Prečo si sa rozhodol držať bokom od filmu?
- Myslím, že som potreboval dostať sa od všetkého, aby som zase mal pocit, že mám čo herectvom povedať. Keď som dostal do rúk scénar filmu Klub poslednej nádeje, povedal som si, že idem do toho. Mal som pritom obavy, že táto skúsenosť mi zase prinesie rozčarovanie. Pýtal som sa, či si zase nezlomím srdce. Bolo to niečo ako začať nový vzťah - poďme sa pozrieť, či dokážem znovu milovať.
K tomu, ako ťa režisér do filmu angažoval, sa viaže vtipná príhoda. Popíš ju...
- Zavolal som mu cez Skype, pretože bol v tom čase v Berlíne. Keď mi to zdvihol, už som hral svoju postavu Rayona. Bol som oblečený ako žena, mal som mejkap, volali sme spolu asi polhodinu. Myslel som si, že ma stopne už po prvých minútach, ale neurobil to. Mal som na sebe rúž a ružový sveter, odhalil som si jedno rameno.
Popravde, veľa ľudí si myslelo, že je to tvoj prvý film...
- Stal som sa muzikantom, ktorý si hľadá dobrú filmovačku a nie hercom, ktorý chce urobiť album. Chcem hrať, ale musí to byť silná úloha, musí to byť geniálny režisér, bezchybný scénar a tím skvelých ľudí. To sú moje parametre. A v prípade Klubu poslednej nádeje to tak zaúčinkovalo.
Pre úlohu si schudol, dokonca sa nechal depilovať. Aký to bol pocit?
- Teraz môžem povedať, že viem, ako bolí krása. Dámy, cítim bolesť s vami. Okrem obočia som si nechal depilovať aj podpazušie a hruď.
Zahral by si si v komédii?
- Veľmi rád. Nie som proti komediálnym žánrom. Alebo možno klamem a skrýva sa vo mne niečo temné, trochu masochistické. Som pyšný na to, čo som už dosiahol. Odmietol som niekoľko filmov a som rád, že som tak spravil.
Chcel si byť stále hercom?
- Nie. Chcel som byť výtvarníkom. Vyrastal som medzi fotografmi a maliarmi a mal som teda umeleckú výchovu. A tiež som ako dieťa fantazíroval, že sa stanem drogovým dílerom.
Vo svojej biografii priznávaš, že si mal potulné detstvo. Ako si to myslel?
- Vyrastal som s mamou a často sme sa sťahovali. Keď som mal dvanásť, boli sme na Haiti, to bolo pre mňa nezabudnuteľné dobrodružstvo. V niektorých smeroch je to veľmi sofistikovaná krajina, ale zase v iných smeroch je to najchudobnejšia krajina na západnej pologuli. Keď sme tam bývali, lozil som po stromoch a kašľal na celý zvyšok sveta.
Aký si bol ako dieťa?
- Žil som vo svojom svete, nebol som populárny ani obľúbený medzi deťmi. Ale mal som skvelú rodinu, skvelého brata a mamu.
Ako si začínal hereckú dráhu?
- Študoval som na škole výtvarných umení v New Yorku, ale odišiel som odtiaľ, aby som sa pripojil k bratovi, ktorý pracoval v demolačnej čate v Indiane. Učil ma a pomáhal mi. Potom sa dostal do problémov so zákonom, musel ísť do väzenia a ja som prišiel do Los Angeles s malou batožinou a niekoľkými bankovkami vo vrecku.
Možno o tebe povedať, že inklinuješ k vareniu?
- Zvyčajne som jedával vonku, ale v poslednom čase jem čoraz častejšie doma. Nemám rád, ak musím opúšťať dom, aj keď niekedy musím. Preferoval by som žiť v jaskyni s dverami.
Vyzerá, že máš bujnú predstavivosť. Snívajú sa ti niekedy živé sny?
- Občas mávam naozaj apokalyptické bláznivé sny. Často sa mi sníva o žralokoch, plávajúcich v mori podo mnou, ktoré ma potom prehryznú na polovicu. Inokedy som zase mimozemšťan.
Aká je tvoja najväčšia záľuba?
- Sex.
Čo máš rád na sexe?
- Ale no tak! Čo máš ty rada na vode? Je to proste časť života.
Cíti to takto aj tvoja priateľka?
- Vedel som, že sa otázke o priateľke nevyhnem. Ale v takom prípade radšej idem. Už ma určite čaká mama s dobrým jedlom na stole.
Tak ešte poslednú otázku. Čo by si si nechal napísať na svoj náhrobný kameň?
- Nechcem náhrobný kameň. Chcel by som, aby moje nahé telo odniesli niekam do lesa a nechali ma v plytkej jame, kde by ku mne mali prístup zvieratá a mohli ma ohrýzať.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
