Mohol by mať nos zodvihnutý až do stratosféry. Účinkoval vo väčšine veľkých filmov, ktoré sa v Čechách za ostatné roky natočili. On je ale skromný a vlastne celkom obyčajný chalan od susedov. Bez okolkov priznáva, že pri svojom režijnom debute si skoro naložil do gatí. Niekoľkokrát. Jiří Mádl je momentálne v kurze. Darí sa mu v práci, aj v láske, jediné čo odsúva, je vysnívané štúdium scenáristiky za veľkou mlákou.
Posledné roky sa nemôžete sťažovať na nedostatok pracovných príležitostí. Aj teraz je v kinách Vejška, kde ste si zahrali jednu z hlavných úloh. Natočiť pokračovanie niečoho úspešného je vždy tak trošku lotéria. Gymplu sa darilo, nebáli ste sa, že Vejška už nebude ono?
- Ja som čakal, že sa mi to trošku nebude páčiť. Ale je to pecka, je to hrozne štýlovo čisté a hrozne sa mi tam páči hudba. Ja som bol nadšený, nechal som sa tým vláčiť. Nie je to len taký film, že človek si ho pozrie a bude mať dobrý pocit. On z toho bude nabudený.
Niektorí herci sa neradi na seba vo filmoch alebo televízii pozerajú. Trpíte na toto aj vy?
- Jasné, že mi napadne, že som niečo mal urobiť lepšie. Ale žeby som mal priamo problém sa na seba pozerať alebo sa počúvať... Na to som už fakt zvyknutý. Ale samozrejme, zo začiatku je to strašne ťažké. Tým, že sa snažím mať každú rolu celkom inú, tak riešim skôr také, že ježíš, nepovedal som to už niekde podobne? Aby som sa neopakoval.
Po Vejške sa chystáte vypraviť do kín váš autorský film Pojedeme k moři, ešte je niečo v pláne?
- Nemám nič v postprodukcii. Akurát mám nejaké filmy, ktoré budem točiť v auguste a septembri. A takto je to správne. Potrebujem sa postarať o svoj film, kde aj keď nehrám, som jeho hlavnou tvárou. Robil som teraz veľa umeleckých alebo historických filmov, Eštebák, Čtyři slunce. Som rád, že mám po dlhej dobe hit ako je Vejška. Nie sú to Vejdělkove filmy ani Troškove, ale má to štýl.
Premiéra Pojedeme k moři je už za rohom.
- Zatiaľ sa bojím čokoľvek k tomu hovoriť... Prinajmenšom viem, že je to výnimočný film, pretože nikto nenatočil film tohto typu, kde je celý film urobený akože dieťaťom. Tam vôbec nie je rozprávačská kamera. Celé to točí dieťa z ručnej kamery, celé to aj strihá a rozpráva o tom, ako to robí. Takýto film nie je nikde na svete. V tom som určite prvý a môžem len dúfať, že sa to bude páčiť. Ja mám pocit, že na Slovensku ma majú ešte radšej ako v Čechách. Dúfam, že na to niekto príde. A tiež nemáte more, takže aj vám sa to môže páčiť.
Film ste si sám zrežírovali, vraj prvý a poslednýkrát...
- To som povedal predtým, ale začína sa mi to páčiť...
Asi to chcelo poriadnu odvahu. Viete koľkým budete ležať v žalúdku, že ste sa ako amatér, ktorý nemá na herectvo papier, pustí ešte aj do réžie.
- Slovák Miro Mráz, môj najlepší kamarát, so mnou strávil rok veľmi intenzívnych príprav. Nikdy som toľko nezariskoval. Aj keby som točil normálny film, klasicky rozprávaný s dospelými hercami, tak by to bol veľký risk, lebo každý čaká na moju chybu. No a ja som to ešte urobil úplne inak, viem, že som zariskoval, ale risk je zisk. Niekedy. Kto sa bojí, serie v kúte.
Takže kúty ste zo svojho života amputovali.
- Strach tam bol a ohromný, ale na druhej strane aj túžba to točiť. To bol zázrak, ja som nepotreboval spať, to je naozaj túžba a zároveň som vedel, ako to natočiť, ako ľudí presviedčať, ale ten strach bol obrovský.
Nenarážali ste na mantinely, polená a príliš aktívnych ľudí? Lebo na Slovensku je ich toľko, až znechutili tvorcov niečo vôbec točiť.
- Som v niektorých veciach buldozér. Ale inak som nebojovný, ak ide o veci, na ktorých mi záleží len trošku. Som schopný sa množstva vecí vzdať, ale v tomto som bol urputný. Nechceli mi to dovoliť, aby som to točil. Nakoniec to nechcela ani Česká televízia, ani distribútori. Tak som vzal Mira Mráza a odišiel som s ním na chalupu. Tam sme natočili prvých dvadsať minút. A všetci nám to vzali.
Kedy plánujete opäť odísť do Ameriky a splniť si sen o štúdiu scenáristiky?
- Tam som to musel ukončiť, lebo som na to nemal peniaze. Je to tam strašne drahé.
Takže sa so scenáristikou nepokračuje?
- Pokračuje, ale nie na akademickej pôde.
Ale titul by ste asi chceli, nie? Keď už tomu venujete čas, energiu a v neposlednom rade aj množstvo peňazí.
- Asi by som chcel, ale nemám peniaze ani na Londýn. Je to tam všetko strašne drahé. Londýn je o polovicu lacnejší ako Amerika a stojí pol milióna. Keď vezmem, že na život tam potrebujem ďalších 700-tisíc, aby som nebol nejako zastrčený a mohol pokojne študovať, je to nereálne. Mne to rodičia nikdy nezaplatia a ja na to peniaze nemám. Takže musím len dúfať, že sa mi to niekedy podarí dať dohromady. Rozhodne si nehodlám kupovať ani auto ani byt, ale dať peniaze do tohto.
Ľudia si ale myslia, že herec ako vy má už teraz toľko peňazí, že na čo ukáže prstom, môže byť jeho.
- Oni si všetci myslia, že herci u nás zarábajú strašne veľa, ale asi je to tým, ako vidia tie naše plagáty vedľa plagátu, kde je George Clooney a DiCaprio. Aj v časopisoch nás vidia vedľa seba, tak majú pocit, že patríme do rovnakej spoločenskej vrstvy a ono to naozaj tak nie je.
Úprimne? Ťažko tomu uveriť.
- Tak filmy u nás nezarábajú. Ja som to vždycky vyvracal, ale stále sa mi to vracia. Neraz som si vypočul. „Vy len kecáte a pritom ste milionári." Zažil som herca, ktorý mi kráčajúc po červenom koberci hovoril, že „to je sranda, keby tak vedeli, že zajtra idem robiť do baru, aby som mal na nájom". To vôbec nepreháňam, ale samozrejme, keď sa niekomu podarí, tak si môže žiť ako lepšia stredná trieda.
Čo sa mu musí podariť, natočiť kasový trhák?
- Mám pocit, že jediný spôsob ako v našej brandži byť bohatý, je veľa moderovať.
A točiť reklamy...
- Reklama? Tak to sa podarí jedna, možno dve za život. Ďalšou možnosťou sú seriály, tam sa dá pekne zarobiť, lebo máte veľa natáčacích dní. Ja som nikdy seriál nerobil. A viem, že je výborné, keď sa napíše dobrý muzikál. Inak u nás skutočne nie sú umelci žiadni milionári.
Prečo ste seriál nikdy nerobili?
- Keď budem mať rodinu, tak je mi jasné, že nejaký seriál budem musieť vziať, aby som ju uživil. Zatiaľ som taká mladá ľahkoživka. Živím iba sám seba... Samozrejme uvažoval som, že by som kvôli štúdiu vzal seriál a záleží mi na tom, tak asi to spravím, ale zatiaľ, keď má človek možnosť robiť film, je to také ambicióznejšie. Aspoň umelecky. Ale ja som bol vždy ten, čo prehováral kamarátov, aby šli robiť seriály. Zatiaľ nemám rodinu, nemusím to robiť, tak to zatiaľ nerobím. Ale viem, že tak skončím. Herec je na to, aby hral.
Neuvažujete už nad zakladaním rodiny? S herečkou Evou Josefíkovou vám to mimoriadne pristane.
- Môj brat si teraz zaobstaral dieťa. Takže to moju túžbu značne oddialilo... Ale vážne, Karolínka je krásna, najkrajšia v strednej Európe.
Tak na nej si môžete natrénovať otcovskú úlohu.
- Ja som už vlastne jedno dieťa vychoval. Mladšieho brata, keď som okrem dojčenia robil všetko. Ja viem prebaľovať ako nikto, viem okúpať bábätko, ale nejako teraz nechcem. S ním mám vzťah skoro ako otec a syn.
S Evičkou už spolu bývate, alebo je to stále len o randení?
- Jasné, už spolu bývame štyri mesiace. Asi jej už leziem na nervy, ale ona mne nie. Zatiaľ vnímam len výhody tohto spolužitia. Je zlatá na to, koľko má práce, že je to mladá kočka, k tomu ešte herečka. Jednoducho snaží sa nám vytvoriť domov, ja som úplný rocker. Pokiaľ to viem prekročiť, tak neupratujem. Musí byť zo mňa strašne nešťastná, ale je statočná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
