SP. PODHRADIE. O najväčšiu futbalovú senzáciu na futbalovom Spiši sa v jesennej časti súťažného ročníka 2013/ 2014 postarali hráči Spišského Podhradia.
Polovičný úspech
Deväť víťazstiev, tri remízy a päť prehier. Takáto je bilancia MŠK Spišské Podhradie po sedemnástich jesenných kolách. V najvyššej krajskej súťaži už Podhradčania dlho tak dobre nezimovali.
„Nemáme veľké oči. Vychádzame z reality a našich možností,“ to boli slová šéfa futbalu pod Spišským hradom pred začiatkom sezóny. Po jeseni sú v tabuľke na fantastickom treťom mieste, len s dvojbodovou stratou na lídra z Plavnice.
„Keď mužstvo zaberie ako kolektív, keď sa dá to toho práve futbalové srdce, tak potom sa dostaví výsledok. Ale, pozor sme stále len na polceste. S terajším umiestnením sa zďaleka nemôžeme uspokojiť. Stačia dve tri zaváhania a v tabuľke padáte dole. Veď aj jar začíname vo Veľkých Revištiach a potom hostíme doma Spišskú Novú Ves. Už po dvoch jarných kolách môže byť všetko ináč. Tretie miesto nás veľmi teší, ale stále sa treba držať pri zemi,“ zdôraznil predseda klubu Jozef Komara.
Jarné ambície
Jarnú odvetu berie štvrtoligová trojica zo Spiša veľmi vážne. Zodpovednú prípravu mali Novovešťania, nezaostávali Krompašania a bez väčšieho zimného odchovania boli aj tretí Podhradčania.
„V zimnej príprave sme plánovali odohrať desať prípravných stretnutí. Vyšlo len osem, lebo v dvoch prípadoch nám urobilo škrt cez rozpočet počasie. Aj v sobotu sme mali mať generálku na súťaž, ale pre zlé počasie sme to museli zrušiť. Príprava bola priemerná, skôr ma mrzí zranenie dvoch kľúčových hráčov. V kádri k veľkým zmenám nedôjde. Jedine veľkou stratou je odchod Minďáša. Z Levoče a Spišskej Novej Vsi prídu dvaja mladíci na hosťovanie a zo Spišského Hrhova sa vracajú dvaja naši skúsení odchovanci,“ uviedol tréner a zároveň predseda klubu spod Spišského hradu.
„Pred rokom som povedal, že skromný cieľ je do štrnásteho miesta. Teraz pridám o dve priečky vyššie. Náš jarný cieľ je skončiť do dvanásteho miesta. A znova zopakujem tú vetu spred sezóny – nemáme veľké oči, vychádzame z reality a našich možností,“ skromne skonštatoval J. Komara.
