Základná informácia z prvého kola prezidentských volieb znie, že Robert Fico zrejme štátnou hlavou nebude. Nie je to senzácia. Už tu bolo dávno napísané, že ak sa Kiska dostane zo svojich onehdajších 13-15 percent k Ficovi bližšie „na dostrel", všetko je otvorené.
Výzvu Kiska pochopil, je bližšie než na dostrel. Akurát dlhší krok, než on k Ficovi, urobil Fico k nemu.
Dvadsaťosem percent predsedu vlády a Smeru je hlboko pod očakávania všetkých prieskumov a prvý signál politického úpadku Smeru. Nie napriek tomu, ale práve preto, že z nízkej účasti je opodstatnená predtucha, že významná časť elektorátu Smeru sa k urnám nedostavila. Fica, ak si chce zachovať šancu na palác, čaká silná mobilizačná kampaň, v ktorej musí dokopať k urnám tú časť svojho elektorátu, ktorá je celkom spokojná s tým, že je premiérom. Niežeby rozmýšľali tak sofistikovane, že predseda vlády je kompetenčne silnejší než prezident, oni len jednoducho nemajú dosť silný motív.
Kiska naplnil takpovediac „papierovú formu". Tzv. experti, ktorí mu po TV diskusiách veštili prepad (hlúpo, keďže sledovanosť - 10 % voličov - vylučovala nejaký otras), utreli nos. Odtiaľ môže čerpať aj povzbudenie, keďže má dôvod sa o čosi menej báť komunikačne zdatnejšieho Fica. Kruciálne bude, aby potvrdil avízo z prieskumov, že má dobrý potenciál pozbierať hlasy padlých kandidátov. Zároveň najmä Procházka a Kňažko by si mali dať záležať, aby Kisku podporili dostatočne hlasne a jednoznačne, čo stredopravá verejnosť očakáva ako samozrejmosť.
Radoslav Procházka od týchto volieb dostal, čo chcel: 21 percent, ktoré skóroval vysoko nad očakávania, je poverenie na lídra akejsi integrovanej štruktúry, ktorá do volieb 2016 vznikne čoby akási, povedzme, „nová alternatíva" popri stranách Ľudovej platformy. Tým nie je povedané, že tým lídrom aj bude, jeho mandát je však najsilnejší.
Hlavným porazeným zo soboty je naša milá Ľudová platforma. Namiesto toho, aby včasným výberom silného kandidáta a mobilizáciou zaň využila tieto voľby na akýsi nový začiatok (ak bol vôbec možný), nasadila Hrušovského, ktorý získal tri percentá a prehral ešte aj s kandidátom mimoparlamentnej SMK. Tak tomu sa hovorí debakel a blamáž. Len si spomeňme, koľko času títo pančeri a nešťastníci zmárnili nad nomináciou, koľko sa kvôli tomu hádali a čo z toho vyšlo.
Ďalším hrozne porazeným je Ján Čarnogurský. Je metodickou ukážkou, ako disidenta a štátnika so silným príbehom dokáže strata súdnosti znemožniť do tej miery, že skončí hlboko v poli nímandov, dokonca - aká symbolika! - za komunistickým kandidátom. No bolo mu to treba?
Napokon, porazené sú aj agentúry, ktoré nás odhadmi na Fica a Procházku poriadne ošmekli. Áno, my vieme, že oni netvoria prognózy, ale projektujú na určitej (reprezentatívnej) vzorke momentálny stav, tie odchýlky od výsledkov sú ale monštrózne. Niežeby si autor nesypal popol na hlavu, že im tak veril, ale už sa teší, čo budú veštiť na druhé kolo. Percentá za Procházkom, Kňažkom, Bárdosom sú také mohutné, že hoci zďaleka nie všetci ich voliči berú volebný akt ako referendum o Ficovi, Kiska by to mal vyhrať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
