Tvrdí, že nechce kaziť to, čo dobre funguje.
KOŠICE. Vyrastal v Starom meste, absolvoval stavebnú priemyslovku, potom išiel na Banícku fakultu TU, ale nebavilo ho to.
„Tak som šiel na vojnu. Keď som sa vrátil, nastúpil som do Colnej správy SR, kde som pôsobil 14 rokov. Tam som zistil, že sa trošku aj nudím, tak som popri zamestnaní vyštudoval Ekonomickú fakultu TU v Košiciach,“ spomína Martin Paška.
So ženou sa obchádzali
Tvrdí, že nikdy nepodnikal, aj keď pomáhal manželke Sylvii. Tá podnikala v oblasti kvetinárstva. No príliš sa neangažoval. V roku 2011 odišiel z Colnej správy SR, kde pôsobil ako námestník riaditeľa. Dostal ponuku pracovať v Bytovom podniku mesta Košice, kde je technickým riaditeľom.
Maximum času sa však snaží tráviť s rodinou. S manželkou sa zoznámili v roku 2000.
„Zoznámil nás kolega. Išli sme na posedenie a padli si do oka. Čoskoro to prerástlo do lásky. Ale ja som hneď vedel, že to pre mňa bola láska na prvý pohľad. Vždy sme sa nejako obchádzali. Chodievala na tie isté diskotéky, mali sme spoločných priateľov, no nikdy predtým sme sa nestretli. V roku 2004 sme sa zobrali.“
Osem rokov bývali na Furči v paneláku, on presviedčal manželku o výhodách bývania v centre. Potom si kúpili 3-izbový tehlový byt v Starom meste. Je to vraj pohodlnejšie, majú všade bližšie. V roku 2010 sa im narodil syn Sebastián a vlani dcéra Mia. Paška sa cíti ako šťastný otec a všetko robí pre deti a manželku Sylviu.
„Mám naplnený život. Niekedy mi bol svet gombičkou, až neskôr som pochopil, že deti sú to najcennejšie. S manželkou si pomáhame, ale klamal by som, že niekedy nedôjde k výmene názorov. Nie so všetkým sa dá súhlasiť a aj to je cesta, prečo sme stále spolu. So synom hrávam futbal, vyskúšali sme aj lyžovanie. Baví ho to. Mám v pláne postaviť ho na korčule a prihlásiť na kurz plávania. Som vášnivý rekreačný športovec. Trikrát v týždni hrávam hokej, hoci manželka nie je nadšená. Tancoval som od šiestich do pätnástich ľudové tance v súboroch Železiar a Čarnica. Potom so mnou začala trepať puberta a nechal som to.“
Relaxom je ničnerobenie
Najlepším relaxom M. Pašku je ničnerobenie. Miluje, keď si môže poležať. Momentálne číta Co nesmíte vědet od Michaela Morrisa. Je o tom, kto ťahá nitky svetovej ekonomiky. Každý deň si prečíta aj všetky spravodajské stránky. Rodina spí, on surfuje na nete. Zresetuje si tak hlavu.
„Ráno začínam Korzárom, prejdem na Sme a pokračujem ďalej. Ako dieťa som poznal na Úhornej každú časť lesa, všetky huby. Zbieral som ich neustále, teraz síce tiež zájdem do lesa, ale už ich veľmi nejem. Neviem, čo sa stalo, asi som sa ich prejedol. S manželkou však pociťujeme potrebu odchádzať na víkendy z Košíc, plánujeme kúpu chatky. Deti by mali poznať aj prírodu a ja ich o to nepripravím. Mojím snom je mať domček pod lesom. Najradšej dovolenkujem pri mori. Stačí mi ležať na pláži s pivkom a dobrým jedlom. Bol som v Chorvátsku či Grécku. Nie som však pamiatkový typ.“
Chudne, už bol súci na zakáľačku
K telke sa doma často nedostane. Okupujú ju deti. Dominujú rozprávky, niektoré videl už aj dvadsaťkrát.
„Madagaskar som videl deväťkrát za jeden deň. Ja však milujem komédie, slovenské i české. Kým som bol slobodný, požičiaval som si aj štyri videokazety denne. Rád si pozriem šport, neraz si však vypočujem ponosy od manželky, že nie som doma sám. Dialógom to vyriešime tak, že čo povie žena, to sa pozerá, cha, cha, cha.“
Variť nevie, aj keď sa to chce raz naučiť. Vie sa však postaviť pred chladničku a vybrať deťom, čo si prajú.
„Nestarám sa do vecí, ktoré fungujú a manželka varí výborne. Ja do kuchyne nepatrím. Keď žena nie je doma, som stratený, ale praženicu by som asi zvládol. Dávam si už však pozor, čo zjem. Už som mal váhu, ktorá bola na zakáľací list. Funel som, potil som sa. Teraz som sa zaťal, stravujem sa zdravšie. Mám dve malé deti a chcem im byť príkladom. Mojím snom je ísť pod 100 kíl, čo som mal posledne v osemnástich.“
Jazdí na Škode Octavia, po žiadnom špeciálnom tátošovi však netúži.
„Auto je pracovný prostriedok. Syn mi poradí, pozná všetky autá, modelové rady. Má vyše 400 angličákov a z obchodu bez autíčka neodídeme. Vždy podľahnem očiam svojich detí. Raz mi určite nejaké vyberie a možno aj kúpi.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
