Tak napríklad minule som bola u zubára kvôli kazu. Spokojne som si po plombovaní vydýchla netušiac, že to najlepšie ma ešte len čaká. Keďže som nemala hotovosť a chcela zaplatiť kartou, doktorka ma vzala do vedľajšej miestnosti k terminálu. Pred otvorením dverí hovorí: Poďte len opatrne po kraji, aby sme nerušili. Začala som šípiť čosi zlovestné, i veru tak bolo. Miestnosť s terminálom totiž nebola ničím iným ako operačkou, kde dvaja stomatochirurgovia práve chudákovi omotanému zakrvavenou plachtou sekali čosi v ústnej dutine. Pripomínalo to jatky a to som tam sotva mihla očkom. Jeden mi ešte spokojne zamával - spod bieleho rúška sa na mňa škeril sused. Pin sa mi podarilo správne zadať kvôli zdeseniu z krvi až opakovane, pritom som sa musela okolo doktora "vcucnúť" k stolíku za upozornenia, že hlavne opatrne, aby som ho nedrgla! Kombinácia platobný terminál a operačka mi pripomínala dadaizmus, no proti gustu...
Keď sa môže niečo posr.ť, tak sa mi to zaručene poserie :-) V predchádzajúcej práci som raz mala na starosti kolektív gréckych folkloristov. Všetko klapalo, stihli sme naplánované vystúpenia, nakúpili porcelán, zakrepčili si pri slivovičke, pobratali sa. Už by človek aj začínal mať pocit, že im zamávam na rozlúčku, keď tu dva dni pred odchodom jednu moju Grékyňu kusol pes. Veď prečo nie, hladkala ho cez plot, nazúril sa a chňapol jej ruku. Jasné, že Grékyňa nemala poistenie. Jasné, že majiteľ psa nemal papiere o očkovaní. Jasné, že sme museli behať na traumačku, kde vyčíňali podnapité živly a ona, chudinka vydesená, sa odmietla dať ošetriť doktorom. Jasné, že sme čakali na ženu-doktorku, že som sa svojou "excelentnou" angličtinou snažila chlácholiť odpadávajúcu turistku a prehovárať ju, že ju nik nechce omámiť a rozpredať na orgány. Predčilo to skrátka všetky moje katastrofické scenáre.
A to som ešte nespomenula cigaretu v oku. Mojom. Skončila tam, keď jeden podnapitý exot zakopol na schodoch a šmahol rukou mojím smerom. Zhorela mi rohovka. Vyzerala som skvostne, Ako z Twilightu. Vraj stačila stotinka sekundy a keby slzy nevyplavili popol, bolo by po očku. Odvtedy sa u nás v rodine traduje "řčení", že všetko je lepšie, ako dostať cigaretou do oka.
Na dovolenke nám na lodi zomrel kapitán na infarkt - ešte, že to nebol pilot v lietadle. Na chate sa nám pod strechu nasťahovalo 137 netopierov, takže sme ich museli vydymiť. Rómske chlapča sa mi ako bábätku zahryzlo v kočiariku do nosa... Niekto hore sa skrátka asi dobre zabáva na tom, čo mi furt príde do cesty. A zabávam sa i ja, ale vždy až neskôr. V inkriminovanej chvíli sa totiž sotva zmôžem na tiché a značne zúfalé To snáď nie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.